Medvedia skala je toho príkladom. Hŕstka kremencov, 100 x oblezená, a predsa sme zase späť. Príjemný chládok v previse vie vyvolať pekné spomienky. Po Albovi je ale zubatý kremeň päsť na oko, kudla do srdca, lis na existenciu. Stále sme však vonku, na vzduchu a so skalou.
foto: Oli
Dievky si nejaký ten rest ešte nájdu, mne už ostáva len pripomínať telu kroky mnohokrátabsolvované.
foto: Oli
Určitým motivátorom bola pre mňa ale aj zvesť o Medveďovej poslednej návšteve, z ktorej vzišiel dlhý traverz po hrane previsu nadhodený na 7B.
foto: Oli
Nakoľko traverzy nepatria medzi moje obľúbené formy produkujúcu najväčšiu radosť z boulderingu, nikdy som sa nad touto líniou okom dlhšie nepozastavil. Až ono skriesenie a poukázanie na ňu Medveďom, vyvstálo ako povinná skúška a nakoniec to ani nebolo až také zlé.
foto: Oli
Do sprievodcu som onen kúsok pridal, vrátane ďalšej nástupovej varianty z Motýľa. Prikláňam sa skôr k 7A, uvidíme, čo povedia ďalší absolventi.
foto: Oli
Počas náhleho návalu kreativity sme sa pobavili na malom kameni, ktorý sme vždy z (ne)pochopiteľných príčin obchádzali. Nevinný šutrík s dvoma zlatými linkami taktiež pribudol v aktualizovanom sprievodcovi.
foto: Oli
Čas potenia je za dverami, tož považujte svoju prípadnú voľbu Medveďky ako príjemné spestrenie životné. Pre zmilovanie všemocného, len si prosím nezabudnite repelenty!
Oli
Komentáre