saboter

Pod Končitou na balvanoch zabudnutých

Oli
Naše nedeľné návraty slovenské majú často jedno spoločné. Odbočku, ktorú si volant pýta ako hladný pes svoju odmenu, zachádzku, ktorej lákadlá nemožno zavaliť odmietnutím. Často najväčší "hajlajt" víkendu. Pár hodín strečingu a hobľovačiek sú najlepšou rozlúčkou s voľnými dňami, na ktoré môžete s radostivým bôľom v svale každý pondelok zasadení v stoličke kancelárskej spomínať.

Krátko poobede parkujeme na prázdnom placi pod Končitou. Len my s príjemnou teplotou, mrakom nad hlavami a otázkou, kde sú všetci? Okamžite si jednu plesknem. Skloním hlavu v myšlienkach na nepretržitý výrobný proces sprievodcu, cítim sa byť zodpovedný. Pozitívom ale je, že každá naša návšteva prispieva k rozšíreniu bouldrovej databázy na Končitej a k zakresľovaniu pozícii nových či len prebudených balvanov.

foto: Oli

Potreba zmapovať zanedbávané sektoríky nás spolu s časovou tiesňou posielajú na jeden z najbližších kameňov k vodárni.

foto: Aďka

Z parkoviska sa treba vydať ľavou asfaltkou, z nej zakrátko odbočiť na lesnú cestu doprava a popri potoku prídete až k vodárni. Oproti sa po pravej strane nachádza onen fešák s dvoma jasnými, peknými líniami, ktoré s Aďkou kriesime k životu.

foto: Oli

Rozprávkové miesto, ale žiaľ chudobné na bouldre. Potenciál vidím na niekoľko ľahších nižších liniek, viac už nie.

foto: Aďka

Presúvame sa teda vyššie do svahu nad cestu, kde mi Maroš dávnejšie ukazoval pekný kompaktný balvan opretý o vysoký javor. Aj keď ide opäť o ľahší problém, oplatí sa sem zájsť. V spojení s dolným kameňom a pokračovaním k nasledujúcemu opisovanému môžete zrealizovať sympatickú „tour de boulder“ v sektore Okolo vodárne.

foto: Oli

Mimo niekoľkých kvakov už pri Javore veľa vody nenamútite. Môžete sa rozhodnúť medzi neďalekým menej vábivým projektom alebo sa vydať po vrstevnici späť k chate. Rozhodli sme sa pre druhú možnosť, ak chcete ísť s nami, čítajte ďalej.

foto: Oli

Po 5 minútach stojíme pri tunajšom skvoste. Previsnutá lištáreň poteší aj žulových milovníkov. Aďka vyhopsá pravú rozlezovú hranu Dan 5C. Stále tvrdí, žeby mohla byť aj šestkou. Možno len nemala svoj deň, uniká mi popod fúz. Uvidíme časom.

foto: Oli

Vľavo od nej sa ponúka línia po bolestivých pozitívnych lištách. Bez použitia hrany (noha, ruka) je z toho hryzavé Šinobi 6B+ pre fajnšmekrov.

foto: Aďka

Najväčšiu radosť mi robí boulder začínajúci v spoďákoch vľavo, ktorý pokračuje sériou bočákov mierne doprava a nahor. Starší problém s pracovným názvom „drevorubač“, o ktorom vie len málo ľudí.

foto: Oli

Sila drevorubača vám bude nápomocná, ale pozor naň, vie byť dosť zákerný. Dnes som ho zbavil pavučín, aby som mu dal oficiálny šat. Sabotér 7A+ vás už čaká vo svahu a teší sa zo svojej budúcej nominácie medzi skvosty slovenské. Pre trochu bolesti, bojové hmaty, fintičky, pre krásu krokov a charakterovú jedinečnosť.

Oli

Komentáre

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *