Aj keď je Pukanec skutočne prudko lokálna záležitosť, niekoľko bouldrov stojí za to, a minimálne žiaden andezitový milovník by si ich nemal nechať ujsť.
Vždy som si nevedel vynachváliť polohu oblasti. Ten prístup ku kameňom by hádam nepreklínali ani beznohý so slepým. Párkrát žmurknete a ste jednoducho tam. Ani Jitka si po operácii kolena nesťažovala.
V Pukanci prevládajú ľahšie bouldre do 7A. Treba sa však mať pri nich na pozore, lebo nie je ľahký ako ľahký. Bouldre nad 7B sa mi zdali možno o niečo ľahšie.
Počasie sme v najlepšej kondícii nevychytili a bolo to cítiť približne už po druhom kontaktne so skalou po namádžovaní. A tak sme si zvesela liezli bouldre od 4 po 6, popri čom som si aspoň poskúšal kroky v Čeľustiach. Sfinalizovať si tento boulder prídem, až keď sa trochu ochladí.
Slnko do svahu usilovne pražilo. Niektorí z nás dokonca jeho moci podľahli a zaľahli. Keď sa ťažko dýcha, ťažko sa aj bouldruje.
Na Pukanec sa príliš bouldrovať nechodí, o čom svedčia aj zarastené balvany. V jednej časti ich už asi domáci borci začali opäť prečisťovať, každopádne vám erárna kefa príde vhod.
Možno to tu opäť trochu ožije s príchodom chladných dní, veď kto by sa sem chodil vyprážať v týchto teplotách? Ehm.
Oli
Komentáre