Boulder.sk

Čo sa skrýva v najhlbších zákutiach nášho vnútra? Krása, harmónia, pokoj a šťastie, alebo temnota, zlosť a všetky naše odhalené slabosti? Sme pripravení čeliť výzvam, či zámerne utekáme pred diskomfortom? Ako veľmi túžime po víťazstve a čo všetko nám dokáže odhaliť hlboký ponor? Je ona hlbočina skutočne magická, alebo je následná cesta za novým nádychom pre nás až priveľmi náročná?

O lezení na Korzike som sníval vyše dvanásť rokov. Nakúpení sprievodcovia starli, noví prichádzali a starli tiež.  Prestával som veriť, že niekoho ukecám, a rozprával som o Korzike stále menej. Ale informácia žila v podvedomí môjho okolia.

Môže byť tak pol tretej ráno, práve som sa vyteperil zo stanu a kráčam cez kemp. Čúrať. Nado mnou výhľad, za ktorý by sa nemuselo hanbiť žiadne planetárium. Dokonca je vidieť aj tú onú, mliečnu cestu. Posledné večery sme videli padať kopec hviezd, až pri tejto mi však napadne, že si treba niečo priať. Tak teda, nech Oliver vylezie tú Super Supernovu!

Ona tam skutočne je. Priznávam, nie je to len rozprávkovým lesom, ale rozhodne aj veľkou koncentráciou perfektných bouldrov. Nie je to len sklovito čistou horskou riekou a zasneženými vrcholkami hôr v pozadí, je to aj eufóriou pod kožou a vzrušením v tepnách. Nemajú na tom úplne najväčší podiel dokonalé balvany, pomenoval by som to skôr ako...

Väčšina ľudí uniká pred zimou za slnkom a celý rok sa teší na leto. U druhu „homo bouldrista” je to presne naopak. Počas chladných dní sa oddáva svojím radovánkam, no s príchodom leta je nútený buď na chvíľu odložiť biely prášok, alebo cestovať na druhú stranu zemegule, kde je práve zima. Našťastie sa vhodné lokality na letné popoliezanie dajú nájsť aj bližšie k našim hraniciam. Nám dočasný azyl poskytol švajčiarsky Magic Wood.