Priznávam, že po tom, čo nám v piatok v noci začali na predné okno padať prvé flusance, suverenita zrejmá z anotácie vyprchala bleskovou rýchlosťou. Našťastie sa nerozpútalo žiadne búrkové besnenie a ráno sme už mohli veselo rozdávať zoznamovacie plieskance všetkým suchým pieskovcom, ktoré sa tvárili akoby nás ešte nepoznali.
Jednou z najvýznamnejších udalostí tohto výBORného výjazdíku bola prevaha nežného pohlavia v pomere 4:3. Veľmi neobvyklý jav, obzvlášť na bouldrovo orientovanom výlete. Rastúci záujem o bouldering sa mi ako príčina veľmi páči, isto ale každý pochopí, že skutočný dôvod sa ukrýva v atraktivite prítomnej mužskej menšiny.
Dievčatá vytvorili údernú štvoricu a premiestňovali sa medzi bouldrami ako kŕdeľ holubov od omrvinky k omrvinke. Rovnako hladné a rovnako stále nenasýtené. Rád som sa občas pristavil a pozoroval ako spolu analyzujú, lamentujú a hľadajú najschodnejšie riešenia. Vhupli do sveta, kde pojem „ženský problém“ naberá pre muža-bouldristu oveľa krajšie rozmery.
Pred obedom sa všade prítomné šedé mračná pobratrili a vytvorili súvislú nebeskú pokrývku, ktorá vôbec nevyzerala pozitívne. Predpoveď odhadovala dážď od piatej. Vystreli sme ruky nad hlavu, aby sme ťažké mraky podopreli. V snahe o oddialenie zrážok držíme až do večera, nech to na nás skôr nepopadá.
100 % pravdepodobnosť nedeľného dažďa nás oddychovať príliš nenecháva. Rozptyľujeme sa v sektore Hollywood. Dievčenská skupinka má jednu veľkú výhodu a to, že môže liezť nepretržite. Doba medzi prestriedaním všetkých holúbkov je na ich oddych postačujúca. Maroš s Peťom to už majú ťažšie. Napriek tomu do Sokobana (7A) rúbu jeden pokus za druhým. Maroš nakoniec prelieza a vyvracia tým rozšírený mýtus, že aj panáčik z Lega má s nožičkami viac možností pohybu. Peťovi sa darí tiež a prelieza previsnutý boulder po dobrých chytoch Luciferuv bič (7A). Lucifer ho vybičoval k ďalším bouldrom, lenže asi mu udrel aj po prstoch a tak po Javorovom sirupe (6C+) už len zľahka dolieza. Maroš sa s chuťou púšťa do Klubu Sráčov, čo je také minimalistické 7Ačko po dvoch lištách. Zakrátko tu máme ďalšieho sráča.
Času málo, chuti veľa. Čo s tým? Prvotné pokusy v ťažkej darde ma osvietia a opäť volím cestu povoľnejších bouldrov, aby neostali chute moje nevyslyšané a telo sa „vyliezlo“, kým svetlo a ruky naše vystreté nad hlavami bdejú. Otváram si partičku s Atlantidou (7A) a klamal by som, ak by som popieral, že dala zabrať mojim programovacím operátorom v mozgu. Našťastie to neflákali a svoje si poctivo odmakali. Honitba (7A) na lúke prebehla o poznanie hladšie, asi už človek pozná tie správne hmaty. Po skvostnom Neone (7A) na kameni Hraničný priechod sa presúvam k lahôdke Equilibrium (7B/B+). Program jasný, tu niet čo domrviť. Prsty nutno na lištách pozitívnych dobre poprelamovať, po celom dni však vôľa silná k prelezu stačiť nebude. Až dávka sebazaprenia tým požadovaným korením bola, aby táto porcia chutila ako mala.
S príchodom tmy sme už spustili vystreté ruky dolu, a veru, všetka nazbieraná vlaha celý kraj hneď oblievať začala. V noci, ráno a aj cez deň… Pršalo. V kempe, po ceste a aj doma… Pršalo.
Tak čo? Jeden, dva alebo aj tri dni boulderingu? Nie nie nie, proste výBORne..
Oli.
Komentáre