Boulder.sk

Život posiela notifikácie. Či chceme a či nie. Raz za rok si nás nájde, aby nám pripomenul, že sme o (k)rok ďalej. Keď to bude bývať len touto formou, nevadí. Hlavne nech sa neozýva cez unavené telo, veď my musíme nové smery plodiť, kým sa do škály produktívnej vmestíme. Ale to mu raz pri víne vysvetlím, nech si stráži tých, čo pre iných sekajú mačetami cestu neznámom.

V tiesňave cestou do Vrátnej som vždy okúňal bouldraté šutríky tesne pri ceste. Tentokrát sme aj zastali na parkáči uprostred a vybehli strmo po značke hore kuknúť výhľad a zažiť vz-duch. Hľadím do diaľav, zjazdovky sa ligocú a skalné ihly ma volajú do svojich stien. Škoda, že sa tu nemôže liezť, vravím si. Nakoniec pozerám dolu na naše malé angličáky pri potoku a všimnem si, že hneď kúsok za potokom na kraji lesíka sú nemalé šutre.

Trošku zašitý skvostík v sektore Franchard Cuisiniére Sud v lesoch neďaleko Fontainebleau.

Sedím na rozžiarenej rannej terase a ukazovák mám vo fixe v ušku šálky s kávou z chrochtačky. Na Marošovom fúze sa ligoce ranný soplík, ktorý hynie pod teplým lúčom skôr, ako sa zalízne. Cítiť vôňu Kubových párkov prepletenú s pachom Hildiných výdychov. Ach, áno. Na rozsiahlej pláni sa pasú vypelichané kone. Dodávajú tomuto miestu špecifickú atmosféru a Hilde svoj recyklovaný produkt. Všetko je jedinečné. A pritom je každé ráno rovnaké. To sa nám vo Fontáči ešte nestalo.

Mierne netypický fontáčsky skvost, krásny vysoký lištový megalit v sektore Rocher Gréau v mestečku Nemours.