Boulder.sk

Po minuloročnej nesmelej premiére sme do toho minulý víkend vhupli s plnou vervou. Zhoda sprevádzala nás, že skúsime absorbovať Padání v plnom zábere, nevynímajúc súťaž, džemovačku či kurací stejk s čapákom. Po tom, čo všetci utekali odovzdať záznam svojich úlovkov a les ostal pôsobivo tichý, užívanie pokoja blízke nám minulý rok bolo. Tohoročný obrat znamenal, že poslednú májovú sobotu sme boli my tí, ktorí 10 minút pred dedlajnom prášili z lesa hlava – nehlava v ruke so zapísanými lístkami.

Veľká vďaka Dexovi, ktorý spracoval sprievodcu k niekoľkým andezitovým balvanom nad Žitavanmi v Pohronskom Inovci.

V Zillertali som doteraz nikdy nebol. Nemôžem povedať, že by som sa za to aspoň trochu nehanbil. Vzhľadom k mojej pozícii nadšeného bouldrového sympatizanta to dlho vyvolávalo otázky nepochopenia. Samozrejme, boli namieste. Po prvej skúsenosti viem, o čo som tak dlho prichádzal. Zillertal nie je horší ani lepší, je úplne totožný s tým, aký podľa mojich náročných predstáv mal byť.

Martin nám poslal veľmi cenné informácie ohľadom možných bouldrov v Pohronskom Inovci, ktorý je už dlhšie favorizovaný za oblasť s vysokým potenciálom andezitových šmakoviniek...

Štvrtok. 2 hodiny ráno. Volant poznáva na prstoch vodičových preliačiny, prepadliny i zádery žulové z poslednej nedele. Len čo sa šofér za tri dni stihol trochu skonsolidovať, rozmraziť a vzpriamiť, už sa znovu prehýba nad volantom do zadku kopaný hnedým mokom. Nevadí, veď nič na svete nie je stopercentné. Okrem vášne. Na cestách svojich, po ktorých slobodne beháva, ľahko aj jamy hlboké prekryje. Dláždi nám cestu, aby sme mohli valiť bez zaváhania, bez nalomeného presvedčenia, bez poruchy.