Boulder.sk

V Zillertali som doteraz nikdy nebol. Nemôžem povedať, že by som sa za to aspoň trochu nehanbil. Vzhľadom k mojej pozícii nadšeného bouldrového sympatizanta to dlho vyvolávalo otázky nepochopenia. Samozrejme, boli namieste. Po prvej skúsenosti viem, o čo som tak dlho prichádzal. Zillertal nie je horší ani lepší, je úplne totožný s tým, aký podľa mojich náročných predstáv mal byť.

Martin nám poslal veľmi cenné informácie ohľadom možných bouldrov v Pohronskom Inovci, ktorý je už dlhšie favorizovaný za oblasť s vysokým potenciálom andezitových šmakoviniek...

Štvrtok. 2 hodiny ráno. Volant poznáva na prstoch vodičových preliačiny, prepadliny i zádery žulové z poslednej nedele. Len čo sa šofér za tri dni stihol trochu skonsolidovať, rozmraziť a vzpriamiť, už sa znovu prehýba nad volantom do zadku kopaný hnedým mokom. Nevadí, veď nič na svete nie je stopercentné. Okrem vášne. Na cestách svojich, po ktorých slobodne beháva, ľahko aj jamy hlboké prekryje. Dláždi nám cestu, aby sme mohli valiť bez zaváhania, bez nalomeného presvedčenia, bez poruchy.

Cresciano a jedna z jeho klasík v krásnej vlnitej žule.

Bouldrové nádobíčko som hodil do auta na poslednú chvíľu. Predĺžený víkend v Dolnom Kubíne znamenal okrem nádherných túlačiek krásnou Oravou aj trocha času na bouldering. Informácie z gúglu zlyhali a tak volím taktiku: „Choď za nosom, nájdeš balvan...“. A našiel som. Čo som očistil, to som vyliezol. Taká tichá radosť.