Opäť sa nám podarilo vytvoriť dve posádky. Naše auto doplnili Jitkovci a v druhom nám sekundoval Adi s Braňom, menej tradiční účastníci zájazdov cestovnej kancelárie bouldrujúceho jeleňa.
Po neskorom príchode na rest-plac pri altánku spoznávam autá známe z minulého týždňa, žeby sa naozaj nič nezmenilo? Žeby sme naozaj žili v jednej spoločnej bubline so známymi, ktorí sú tu pre to isté a nemajú dôvod nikam odchádzať?
Vzdialenosť neexistuje, sú len chvíle, kedy sa musíme zhlboka nadýchnuť, aby sme vládali stlačiť hluché momenty na minimum. To všetko sa dá v bubline. Dýchať, žiť, bouldrovať. Nevypúšťať z hlavy nič ostré, čo by zakričalo „prásk“.
Sobota je chladná, okrem mierneho závanu podmienok aj s občasným, jemným a krátkym dažďom. Bouldrovať sa ale dá veselo, len toho svetla na fotky nie to podľa predstáv.
Hnáty rozhýbeme na paseke, odkiaľ pokračujeme na Kontejnér, aby si aj noví účastníci okúsili bouldre známe. Sokoban dostáva opäť zabrať, pokusom sa uhýna i Těmnota v hlouby duše 7A+. Famózna to platnička len o fúz odolá Andrejkinmu ataku.
Adi testuje novozakúpené lezečky. Povráva sa, že mal obrovské šťastie a nakúpil hlboko pod adekvátnu cenu. Nevie sa zbaviť svojej radosti z kúpy, skúša ich kade-tade, hlavne teda v nekonečných „no handoch“ a podobne. Nakoniec ho zastaví až spomínaná Těmnota, aj to asi len preto, že sa mu šmýkali ruky.
Svrbelo ma svedomie z minulotýždňového prelezu Čuramedána 7B+. Dal som si záväzok, že pri ďalšej návšteve Boru absolvujem reparát s veľkým dôrazom na čistotu prelezu. Nakoniec sa ukázalo, že pre úplne bezkontaktný prelez je nutné zmeniť program. Vzišiel z toho celkom dlhý a náročný krok do dobrej lišty na hrane, ktorý mi pár pokusov zobral. Konečne s čistým svedomím, presunul som sa s Adamom za kolektívom.
Kroky naše predbehli nás, ale stihli sme ich dobehnúť pri Mucholapke. Nádherný fotogenický boulder Moucha domácí 6C+/7A som si stihol cvaknúť aj so živým elementom a pokračoval následne na Vězení.
Z výkladu som si vybral Prison Break 7C. Nešťastná boľavá ľavá ruka ma nevedela v malej bočákovej lište zmraziť na potrebný čas. Padám niekoľkokrát pred záchranným madlom a nechám sa ostatnými odtiahnuť za obžerstvom do Bukovíc. Osud nám tak pod bradu podhodil nielen všelijaké prasačiny a sumcoviny, ale zabezpečil i nezanedbateľný kontakt s Ostašom.
Na Ostaši býva teplejšie, čo pri chvíľach nedeľného slnka ocenili hlavne naše dievky. Zastavili sme sa hneď na Peťovom balvane, kde si chcel kadekto vyprášiť čo mu tu ostalo.
Petrův zdar 7C+ ani Válka světů 7C sa kvôli mokrým chytom liezť nedali, tak si aspoň dievčence poplieskali Po pupku Yettyho za 6C.
Kroky naše k Vesmíru smerujú. Po ceste si ešte Adam vybehne Levého 7A. Všetkým predstavím Rizojsaka 7A ako chuťovku podvoľnú. Dievčatá ma vzhľadom na silový charakter vysmejú, ale Adam, prezentujúci ich presný opak, si boulder zopakuje hneď 2x. Raz kvôli fotke a druhýkrát z osobných dôvodov.
Zaujme ma lištovačka naľavo od Rizojsaka. V sprievodcovi píšu 7A+/B s otáznikom, pustím sa reku do toho, však okrem kože a pokusov nemám čo stratiť.
Po vyladení ťažšieho prvého kroku štrajchnem v doleze spotera. Strašná sranda liezť túto prstovú marmeládu znovu. Ale svedomie si vás nájde, to by som neriskoval.
Pri tomto bouldri je konečná. Nevadí. To prečkáme. Prosím ale, potichšie, nech nám bublina nepraskne. Vďaka.
Oli