Prvá zástavka nášho road tripu je kemp pri kláštore Lluc, v horách v severovýchodnej časti ostrova. Čo sa týka kempov, je to tu vôbec celkom zábavné: cez internet nájdete, že sú na Mallorce štyri, no pracovníčky v turistických informáciach o nich nevedia: pokiaľ však máte k dispozícii auto z požičovne (ako sme mali my), stačí vám bývať v jednom kempe na severe (Lluc) a v jednom na juhu (Hipocampo pri Cales de Mallorca) a odtiaľto hravo obeháte všetko.
Hneď druhý deň si dávame túru okolo kláštora Lluc – aj s blúdením nám to trvá 6 hodín, čo je v tom teple celkom záhul: ešteže približne polovica trasy išla lesom. Pri návrate, kúsok nad kláštorom, nachádzame prvé leziteľné šutre: väčšinou sú pekne chytovaté:
Občas sú kamene ostré ako britva, ale guma trekových tenisiek na nich dobre drží (lezky som so sebou na túru nebral):
Riadny bouldering, s lezečkami a mádžom, ochutnávame v údolí, kam sme sa za týmto účelom vybrali. V údolí je niekoľko pomerne vysokých balvanov, takže sa oplatí mať aj bouldermatku. Kedže my ju nemáme, dávame skor traverzové línie po špárach: našťastie vačšina z nich je v tieni:
Po tomto traverzíku, ktorý končil v previse, si idem oddýchnuť na tento madloidný šuter, ktorý sa dá obliezť zo všetkých strán:
Niektoré traverzy nás aj trošku potrápili: boli ťažšie, ako sa na prvý pohľad zdalo:
No aj tak si bouldering nad palmami užívame – veď toto u nás nezažijeme :o)
Bouldrového sprievodcu údolím nájdete tu (http://www.rocksportmallorca.com/blog/blog.php?bid=6) – bol to vlastne jediný sprievodca, ktorého som pred odchodom na nete našiel.
Pot z lezenia ideme zmyť do zátoky Cala Bóquer na konci údolia, kde je krásna a takmer ľudoprázdna pláž:
Na juhu Mallorcy je pomerne veľa miest, kde sa dá tiež robiť DWS – najmä pri mestách Porto Cristo a Porto Colom. My sme to už tentokrát nestihli – tak snáď nabudúce. Viac informácií môžete nájsť tu:
http://www.climb-europe.com/RockClimbingSpain/Mallorca.html
Takže ak niekedy na Mallorcu pôjdete, nezabudnite si zbaliť mádžo a lezky.
Matis