Odchody zo skál sú niekedy najsilnejšie (foto: Oli)

Fontáčsky príbeh, ktorý začal od konca

Oli
Stíchlo rádio. Dokonca ani Vanda nič nehovorí. Možno únava, možno preteky s myšlienkami, možno lov spomienok či vyfarbovanie predstáv. Prestávka medzi skladbami v playliste môže byť dlhá. Ako teraz. Každý z nás je so sebou. V upršanom svete necháva čas kĺzať na mokrej vozovke, až kým sa mu nerozostrí obraz otvárajúci bránu k zadnej strane viečok.

Nedokážem sa vzdať pridanej hodnoty pozície pasažiera. Vychutnávam si dozvuky Fontáča zarezaný do sedadla. S ťažkou hlavou plávam zo strany na stranu, presne podľa nôt cestných nedokonalostí. Palce na rukách podvedome kontrolujú kvalitu brušiek ostatných bratov. Hm. Skutočnosť, že to s nimi nie je zlé, odzrkadľuje nepriazeň počasia, ktorá sprevádzala naše posledné trojdnie.

Provins (foto: Oli)
Provins (foto: Oli)
Provins (foto: Oli)
Provins (foto: Oli)

Včerajší pokus o návrat na balvany sme vtesnali do poludňajšej medzery medzi obdobie po daždi a obdobie pred dažďom. Bola to krátka lezecká rozlúčka s Fontáčom v Bas Cuvieri. Aspoň malá náplasť po dvoch upršaných dňoch, posledné francúzske randevú, v ktorom sme mohli dvoriť ľúbivému pieskovcu.

Provins (foto: Oli)
Provins (foto: Oli)

Dážď, ktorý bolí najviac, prichádza vždy nevhod. Celkom jednoduchá rovnica, ktorej výsledkom býva spravidla koniec.

Provins (foto: Oli)
Provins (foto: Oli)

Piatok bol nepomerne optimistickejší. Aj keď si dážď zvolil 24-hodinovku, kultúrne strávený deň v čarovnom Provins úspešne zatmelil diery po ranách nezrealizovaného boulderingu. Vraj k tomu úspešne prispeli aj bonbóny z miestnej čokoládovne. Alebo žeby aj viera v lepší zajtrajšok?

Aj v sivom dni možno postretnúť farebné momenty (foto: Oli)
Aj v sivom dni možno postretnúť farebné momenty (foto: Oli)

Štvrtok padla prvá kvapka neodbytného dažďa. Zároveň to bol aj posledný deň, kedy nám to až tak nevadilo. Zrasované telá vítali restday v zástupoch. Tešili sa, že si odpočinú a v piatok nabehnú do problémov s novými dispozíciami. My, ktorí teraz prežívame príbeh naopak, už vieme, že onen jav možno klasifikovať ako sladkú (alebo chcenú?) nevedomosť.

Červená v Bas Cuvier (foto: Oli)
Červená v Bas Cuvier (foto: Oli)
Červená v Bas Cuvier (foto: Oli)
Červená v Bas Cuvier (foto: Oli)
Červená v Bas Cuvier (foto: Oli)
Červená v Bas Cuvier (foto: Oli)

Cuvier Rempart sa stal našim hlavným stredajším útočiskom. S Tomasom sme sa spoľahlivo doťukli v miestnych Céčkach, zatiaľ čo ostatná posádka Climbing Busu vystrájala v Cuvieri.

La Chicorée 7A, Bas Cuvier (foto: Oli)
La Chicorée 7A, Bas Cuvier (foto: Oli)
Tristesse 7C, Cuvier Rempart (foto: Oli)
Tristesse 7C, Cuvier Rempart (foto: Oli)
Big Golden 7C+, Cuvier Rempart (foto: Tomaso)
Big Golden 7C+, Cuvier Rempart (foto: Tomaso)
Big Golden 7C+, Cuvier Rempart (foto: Oli)
Big Golden 7C+, Cuvier Rempart (foto: Oli)

Poslednú hodinu lezeckého dňa trávime na bouldroch pri parkovisku. Od najväčších dierísk po diery menšieho priemeru, od mantlov po hopsačky za chyty.

Áerosol 7B+, Bas Cuvier (foto: Oli)
Áerosol 7B+, Bas Cuvier (foto: Oli)
Klasické 6A, Bas Cuvier (foto: Oli)
Klasické 6A, Bas Cuvier (foto: Oli)
Bas Cuvier (foto: Tomaso)
Bas Cuvier (foto: Tomaso)

Keď ale zo samej nenažratosti pleskem chrbtovku z Áerosolu, pochopím, že si únava našla cestu ako ma presvedčiť o finálnej stopke. Chvíľu počítam hviezdy, potom hľadám nádychy a nakoniec prehováram stavec po stavci, nech si zo mňa až toľko nestrieľajú.

Hotovo (foto: Tomaso)
Hotovo (foto: Tomaso)

Všetci už majú dosť. Zajtra má vraj byť oddychové počasie…

Teo a jeho deň na skalách (foto: Oli)
Teo a jeho deň na skalách (foto: Oli)

Utorok začal turisticky. Ísť do Cuisinére z opačnej strany je dobrý nápad hlavne vtedy, ak si chcete po ceste pozrieť sektory Ermitage a Meyer, alebo vaša dodávka neprejde výškovým obmedzením parkoviska pri Isatise. My sme sa našli vo všetkých dôvodoch.

La Voie du Pin assis 6C+, Franchard Cuisiniére (foto: Oli)
La Voie du Pin assis 6C+, Franchard Cuisiniére (foto: Oli)
La Voie du Pin assis 6C+, Franchard Cuisiniére (foto: Oli)
La Voie du Pin assis 6C+, Franchard Cuisiniére (foto: Oli)

Prehliadke spomínaných sektorov sa nakoniec povenoval iba Tomaso. Ostatní sme sa zložili na námestí v Cuisiniére. Tomáš sa vrátil so známkami únavy a mierne poznačený kapituláciou, ktorú si priniesol zo súboja s dreveným polenom.

Rencard 7C, Franchard Cuisiniére (foto: Oli)
Rencard 7C, Franchard Cuisiniére (foto: Oli)
Bizarre, Bizarre 7A, Franchard Cuisiniére (foto: Oli)
Bizarre, Bizarre 7A, Franchard Cuisiniére (foto: Oli)

Rozpŕchli sme sa po sektore ako mravce za cukrom. Zakrátko sa zrodili osobné projektíky prekladané pauzičkami pri obedároch. Slnko pohadzovalo ihličnaté tiene a nechávalo vyniknúť kontrast lesného Franchardu so včerajšou oblasťou.

Rétrofriction 7A, Franchard Cuisiniére (foto: Pali)
Rétrofriction 7A, Franchard Cuisiniére (foto: Pali)
Le Toit 7A+, Franchard Ermitage (foto: Tomaso)
Le Toit 7A+, Franchard Ermitage (foto: Tomaso)
Le Toit 7A+, Franchard Ermitage (foto: Oli)
Le Toit 7A+, Franchard Ermitage (foto: Oli)

Tou bola populárna 95.2. Obľúbená nielen svojou rodinnou atmosférou, ale aj prívlastkom „dry quickly“. Po včerajšom daždi cielené rozhodnutie.

Modrá v 95.2 (foto: Oli)
Modrá v 95.2 (foto: Oli)
Le P'tit Toit 6B+, 95.2 (foto: Oli)
Le P’tit Toit 6B+, 95.2 (foto: Oli)
Le P'tit Toit 6B+, 95.2 (foto: Oli)
Le P’tit Toit 6B+, 95.2 (foto: Oli)
Indestructible 7A, 95.2 (foto: Tomaso)
Indestructible 7A, 95.2 (foto: Tomaso)

Ihrisko bouldrov na pieskovom vrchu zabáva nás až do večera. Fontáč z rukáva vytiahol krásny deň. Nebolo jedného, kto by v srdci dnes nedešifroval dôvod, prečo sem chcel ísť, prečo tu je a prečo sa do Fontáča opäť vráti.

Symbiose 7C, 95.2 (foto: Tomaso)
Symbiose 7C, 95.2 (foto: Tomaso)
Symbiose 7C, 95.2 (foto: Oli)
Symbiose 7C, 95.2 (foto: Oli)
Symbiose 7C, 95.2 (foto: Tomaso)
Symbiose 7C, 95.2 (foto: Tomaso)
Retour aux Sources 7A, 95.2 (foto: Pali)
Retour aux Sources 7A, 95.2 (foto: Pali)

V sobotu to jedinca ešte v Gorge aux Châts napadnúť nemuselo.

6A, Gorge aux Châts (foto: Oli)
6A, Gorge aux Châts (foto: Oli)
Prstolamy v Gorge aux Châts (foto: Oli)
Prstolamy v Gorge aux Châts (foto: Oli)
Plats de Saison 7A, Gorge aux Châts (foto: Oli)
Plats de Saison 7A, Gorge aux Châts (foto: Oli)
Plats de Saison 7A, Gorge aux Châts (foto: Oli)
Plats de Saison 7A, Gorge aux Châts (foto: Oli)

Hovorí sa, že vlhké skaly majú smutné výrazy. Smútok balvanov je pre bouldristu nákazlivá emócia. O to viac je na zemi radosti, keď spolu strhnú tance bouldrové a hormóny šťastia obalené v magnéziu lietajú vzduchom.

(foto: Oli)
(foto: Oli)

Oli

PS: Vyššie opísaná story je našou výhrou v bouldrovom maratóne. Ďakujeme Vertigu za skvelú cenu a Climbing Busu za jej bezchybnú realizáciu.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *