Vábeniu skaly a azúra neodolal ani Ivo, a tak sme v trojici už o ôsmej ráno vyrazili na krátky a intenzívny výjazd na Končitú.
Popri lezení som si chcel v hlave uložiť súťažný okruh na blížiacu sa akciu, preliezť zopár nejasných, alebo len málo opakovaných bouldrov, a prehodiť slovo s pani chatárkou.
Nakoniec sa podarilo všetko, ba z bežnej bouldrovačky sa zrodila super lezenica v početnej partii. Kto by bol čakal, že sa pod jedným z balvanov objaví aj poskladaný Riči?
Kubo si nenechal ujsť Krokodíla a vo veľkom štýle ho polosuchého vyliezol na flash. Namotivoval som ho aj do vedľajšej línie Aligátor, ktorá mala doteraz iba jeden prelez od Peťa Zingora. Netypický bouldering po dvoch špárach zakončený kľúčovým krokom do dierky tesne pod prelezovým mantlom. Máte sa na čo tešiť!
Kubo dal aj pár pokusov do Ilúzie, ale chcelo by to viac času na vyladenie krokov. Nasledoval presun na Planétku, kde už v Imágu vystrájal Riči. Obaja tento skvostík preliezli, pomedzi čo sa Ivo s chalošmi pasovali s Minimalom.
Plánovaný test Stanovho Špičkogramu nám nevyšiel, nakoľko bola úplne zatečená ľavá hrana balvanu. Škoda, na tento kúsok som sa najviac tešil.
Chuť som sa rozhodol napraviť si v Ozembuchovi. Doposiaľ som mu nevenoval pozornosť, keďže ma nikdy vizuálne neoslovil, no zakrátko pri skúšaní prekvapil naozaj peknými kompresnými krokmi. S aplikáciou iného krokosledu ako Stano s Kmeťom sme boulder s Kubom preliezli.
Najhoršie na vydarených jednodňových akciách je ich nesmierne rýchle uplynutie. Zrazu sme sedeli v aute na ceste do Bratislavy a príjemne unavení hľadeli do mihajúcich sa svetiel reality. Vtedy nepremýšľate nad vzdialenosťou a nekalkulujete so správnosťou rozhodnutia, ale sedíte zapásaný nesmiernou spokojnosťou vo vašej kozmickej lodi letiac naprieč vesmírom dní, čo vás robia šťastnými.
Oli