Karanténa 7C Kolárka

Koronténa Tick List – hra pre dvoch

Tomaso

Bouldering je síce klasifikovaný ako individuálny šport, ale má veľa sociálnych aspektov. Väčšina z nich však musela ísť do ústrania, alebo sa presunúť na sociálne siete:  videokonferenčné tréningy, výzvy, motivačné videá… Keď som si písal ticklist, považoval som ho za svoju osobnú výzvu. Netušil som, že sa k nemu pridá ešte jeden hráč.

Už keď ma Medveď s Mišom ničili prvýkrát pri Dunaji, pípli v našej bouldrovej skupinke na facebooku dva nové príspevky od Cyrila. Tiež sa vybral bouldrovať navečer s lampami, zodpovedne, len so ženou. Vybehol na pár hodín Pod Báborskú, a okrem Pohanského kríža, spravil aj prvé opakovanie Karmantény. Wow, super, Karpaty žijú, pomyslel som si a potešil sa, že je v nich toľko mikrooblastí, a že sú vlastne ideálnym miestom na „social distancing bouldering“ . Tento Cyrilov nočný nálet som vtedy ale ešte bral iba ako ojedinelú udalosť.

Po dni oddychu ma ticklist zavial na Blázna pod Plaveckým hradom. Vybehli sme tam dvaja so Saškou, a kým som ja rozmŕzal a chystal bouldrovú žatvu, ona si spravila žatvu medvedieho cesnaku, ktorý rozvoniaval po celom lese. Identifikovať dva bouldre, pre ktoré som na Blázna prišiel mi zabralo celkom dosť času a vyžiadalo si to rozsiahle telefonické konzultácie s Ondríkom a Olim – ich tvorcami.

Keď som v tom mal už približne jasno, pustil som sa najprv do ťažšieho z nich – Slzy klauna 7C/+. Silový nástup a nepríjemný mantel po malých chytoch. V ten deň bola riadna kosa a na severnej strane aj nepríjemne pofukovalo, takže našťastie všetko držalo parádne, aj keď teplotný komfort bol mizerný. Riešenie hornej sekvencie mi chvíľu trvalo a stálo ma krvavé kolená a zodraté prsty. Keď ale prišla Saška s prvou várkou cesnaku, dal som ostrý pokus. Prvý nebol zlý, ale nepresnosti ma iba stáli ďalšiu kožu z kolien. Ďalším to už išlo.

Saška dala druhú zberačskú fázu a mňa čakal ďalší boulder – Homo Superior 7C. Keď som pod neho prišiel a pozrel si chyty, prišlo mi, že to vyzerá ľahko a musí ísť na flash. V týchto odhadoch som fakt zlý, takže ma až tak neprekvapilo, že som dostal poriadne po držke. Napriek tomu, že sú to v podstate všetko pozitívne chyty a aj nohy sú dobré, nejako divne spolu nefungujú. Neviem ako to máš ty, ale mne subjektívna obtiažnosť dosť závisí aj od očakávaní. Niektoré bouldre a cesty sa mi tak často javia ľahšie ako som od začiatku čakal, že budú klásť odpor, a nakoniec mi celkom sadli, a naopak, keď sa nadriem v niečom, čo som podcenil, tak sa mi zdá, že to musí byť ťažšie. Každopádne som čakal, že čím viac miestnych sedemcéčiek vyleziem, tým viac budem mať jasno v klase. Zatiaľ ale nie som o nič múdrejší. Celá návšteva Blázna trvala len asi 2 hodiny, takže skúšanie bolo celkom intenzívne. Pomaly sa teda začala črtať aj fungujúca stratégia pre môj tick list: liezť každý druhý deň dve sedemcéčka a nerozptylovať sa inými bouldrami.

Deň po Bláznovi bol teda znova oddych. Večer ale zrazu naskočili do skupiny ďalšie dve videá od Cyrila: Kvantový mechanik a Dátová veda. Hmm, chalan sa asi fakt chytil. Potešil som sa, lebo som si spomenul, ako sme dva roky dozadu s Humpim naháňali sedemcéčka po Rocklands a aké to bolo super motivačné, keď sme boli dvaja.

Cyril zodpovedne odmietal pozvánky na spoločné lezenie, ale aj takto online motivácia šľape. Cyril zatiaľ vyzobával prelezy za mnou, bolo teda fér mu dať príležitosť nech dobehne, a tak som ďalší útok naplánoval na Kolárku nad Limbachom, kde už Cyril mal vylezený Oliho boulder Intimita a pridal aj vlastný s názvom Karanténa na počesť prvého dňa koronovej karantény, kedy túto linku otvoril.

Kolárka ma celkom prekvapila kvalitou skaly – bolo príjemné liezť na žule po dlhom čase strávenom na vápne a zlepenci. V rámci efektivizácie mojej údernej návštevy som sa rozliezal rovno v jednotlivých krokoch Intimity. Aspoň taký bol plán, že veď skúsim začiatok, potom vyladím stred a vymyslím koniec… Z rozlezu bol nakoniec skoro prelez a padol som až v poslednom kroku do madla. Intimita má skôr silovo-vytrvalostný charakter, je v podstate vyrovnaná a nebol tam pre mňa nejaký extra ťažký krok, keďže môjmu ape indexu aj dlhé ťahy celkom vyhovovali. Po minúte od pokusu ma ale dobehli bandasky, a tak som pomerne dlho musel vyklepávať. Zatiaľ som si teda napozeral vedľajšiu Karanténu 7C. Tá vyzerala o dosť zapeklitejšie. Jednak nastupuje blízko vedľajšieho balvanu, s ktorým hrozí etický aj boľavý kontakt, a druhak vedie cez podstatne menšie chyty. Hneď po pár nástupových pokusoch som vedel, že tak ako to liezol Cyril nemám šancu. Nebol som ochotný zakladať pätu so špičkou a páčiť cez ne koleno, takže malinký opačák bol pre mňa nedržateľný na posunutie pravej ruky do bočáku, z ktorého sa už skáče do dobrej lišty z Intimity. Kreatíva zabrala celkom dlho, ale nakoniec som našiel schodnú cestu. Silný je ten Cyril, kua.

Vylezením Karantény mi celkom odľahlo. Keďže mi na začiatku vôbec nešla a kroky mi nesedeli, začal som sa trošku obávať, či sa mi podarí naplniť denný limit a či sa nebude treba na Kolárku vrátiť ešte raz. Akonáhle sa mi teda podarilo rozkľúčovať celý boulder, už som bol kľudný, lebo som vedel, že druhý kolárkovský boulder z tick listu mi išiel skoro hneď prvým. Karanténa si ale odkusla celkom dosť z kože a odkrojila veľa sily, tak to hlavne netreba podceniť ako toho Homo Superiora pred dvoma dňami na Bláznovi. Našťastie Intimita 7C je naozaj boulder, ktorý mi sadne a individuálne kroky mi neprídu také ťažké. Druhým pokusom, 10 minút po preleze Karantény, už preto balím obligátne individualistické Ocún kombo – 2x Moonwalk a 2x Sitcase a šliapem naspäť k autu s vylezenými ďalšími dvoma 7C z ticklistu. Už som zvedavý, kam sa najbližšie vyberie Cyril.

Podľa očakávaní mi Cyril hneď na druhý deň písal. Nejako neobvykle skoro na to, že je nočný vták. Správy boli ale ešte šokujúcejšie ako som čakal. Tentokrát nespravil nálet na bouldre on, ale ďalší nový hráči: Ďuro a Pedro. Pedro na skalách nie je taká vzácnosť, ale stretnúť tam Ďura, to je ako stretnúť čerta na snežnom záprahu za polárnym kruhom ťahanom jednorožcami. Tak ale rozhodol som sa tomu veriť. Vzápätí prišla ďalšia správa, že ten silák rovno urval veľký spoďák z Karmantény. Nakoniec, že to ale vyliezol aj bez neho a zopakoval aj Pohanský kríž. Ten sa mu aj s Pedrom zdal ľahký, tak ho zhodili na 7B+. Záškodníci! Ale veď nevadí, hlavne, že je to stále leziteľné. Večer ale nabehol Pod Báborskú znova aj Cyril, aby zopakoval Karmanténu po výlome a čo je horšie, spravil predĺženie Pohanského kríža! Vôbec mi nepomáha s tým tick listom! Keď tam každú chvíľu pridá niekto nejaké sedemcéčko, tak to budem liezť do Vianoc! Nevadí, dám škótsku whisky a rozdýcham. Je načase začať plánovať protiútok.

Hmm, na Chtelnicu som žiadneho spolukaranténnika nenamotal a do Cesty do neba by nebolo úplne zodpovedné ísť takto o samote len s mojím Ocún kombom. Bude to chcieť nejakú vážnejšiu logistiku. Okolo obeda vyrážam teda na Pílu pod Červeným Kameňom uloviť Lovca perál.

Lovec perál 7C je najťažšia linka na Píle od Oliho. Našťastie, aspoň Kmocho, ktorý bol Lovca skúšať týždeň predo mnou. je kamoš a hrá mi do tick listu. Pekne to celé vyčistil a omádžoval, čo som rád, lebo ináč by som to asi len pol hodinu hľadal. Pre istotu som ale znovu využil žolíka „priateľ na telefóne“ a po konzultácii s autorom som sa na to rovno vrhol. Na pár rozliezacích pokusov som konečne nastúpil a hneď mi tak strelila lišta, že som na nej nechal polovicu kože z prsta a zatmelo sa mi pred očami. Dobre to začína. Prst si necítim, len celý brní. Logistický plán začína byť vážne ohrozený, lebo ešte jeden takýto „dry fire“ a pôjdem sa akurát tak vyplakať do lesa a nie na ďalšie bouldre. No nič, netreba sa ľutovať. Vykefoval som z lišty kožu, čo tam po mne zostala a namádžoval tú, čo ešte zostala na prste. V ďalšom pokuse som sa už koncentroval, že ani osmium nie je koncentrovanejšie. Prerúbal som to na hlupáka, bez štýlu a noblesy, ale keď ide o záchranu tick listu tak niečo treba obetovať. 14:10 príchod, 14:30 odchod, tak si to predstavujem. Možno si hovoríš, že načo to robím, keď si vlastne ani nezaleziem… A máš pravdu, ale ostrý kremenec nie je zrovna moja šálka kávy a tak radšej brúsim zákruty na druhú stranu Karpát ako ďalšiu kožu na Píle.

Áno, uhádol si! Ješitnosť ma dohnala naspäť Pod Báborskú. Na prístupovej cestičke som stretol odchádzajúceho Oliho a z bezpečnej hygienickej vzdialenosti sme pokecali o Lovcovi a aj o tom, ako sa mu darilo s Karmanténou. Pod skalou bola záhorská divízia spolukaranténnikov. Milanko s Ondríkom ma hneď nahuckali, aby som Extra pohanský kríž 7C+, ako Cyril nazval toto predĺženie, potiahol ešte viac sprava, tak ako to oni pôvodne zamýšľali. Nedbám. Tu už som si zaliezol do sýtosti. Dlhé prízemné traverzy sú priam karpatský endemit, a tak som riadne pocvičil aj silovú vytrvalosť. Medzi ostrými pokusmi som skúsil aj „nový“ nástup do Karmantény. Keďže som to už aj pôvodne liezol inak ako po mne Cyril a Ďuro, tak mi tam ten veľký spoďák nechýbal a neprišiel mi nástup o moc iný. S posledným lúčom slnka som nakoniec dobojoval aj Extra pohanský kríž. Vlastne Extra plus pohanský kríž… Túto predlžovaciu hru vedia hrať dvaja, Cyril!

Tomaso

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *