piatok
Po celodennom pátraní na internete po stránkach, ktoré by sľubovali pekné víkendové počasie sprevádzajúce naše lezecké šantenie, vypínam počítač a s prehnane veľkou dávkou optimizmu, ktorý žiadnemu správnemu lezeckému nadšencovi nie je cudzí, sa odchádzam baliť.
19:00, zraz pred Boulderoomom v počte kusov 2 z pôvodných 8. Hmm…Čakanie na šoféra a zvyšnú posádku si krátime návštevou neďalekého spoločensko-zábavného etablismánu, kde si pripíjame na pekné počasie a snažíme sa rozlúštiť záhadu vymieňania bateriek v čelovke. O necelú hodinku neskôr už sedíme v aute – slabší jedinci to pre predpovedanú nepriazeň počasia vzdávajú, a preto nás ostáva nebojácnych 5.
Cesta ubieha nezvyčajne rýchlo vďaka šikovnému DJovi a nehynúcej fixke, ktorá nás teleportuje priamo do kempu, kde už na nás ležiaca/spiaca, čaká druhá polovica slovenskej výpravy neohrozených bouldristov. Klincova polnočná rýchla večera nás posúva do pozornosti kempovej mládeže, ktorá rýchlo spoznáva známe tváre z večernej zábavy – darmo, takýto teleport ani fixka nevymyslí, a tak radšej zaliezame do teplých pelechov a nechávame si snívať o suchých kameňoch.
sobota
Prvé hlavy, pripravené ísť do práce, sú vonku už o pol siedmej a netrpezlivo vyčkávajú, kým sa zobudia aj zdravým spánkom trpiaci jedinci. Raňajky, nákup potravín a pred obedom už stojíme pod Borom a losujeme čo prsty stačia. Malé potôčiky vody, ktoré sa rinú dole kopcom, dávajú tušiť, že nie všetky sny sa dnes naplnia.
Vydávame sa priamo do horných partií za slnkom a vetrom a cestou po očku sledujeme stredne suché až mokré oblinky skál. Po príchode na lúku zisťujeme, že to predsa nebude také zlé a zdatnejší jedinci sa vydávajú k Temnote v hlouby duše 7A+, v poslednej dobe ich obľúbenej štácii. Oli mizne niekde vysoko v kopci skúmajúc balvany, pri ktorých sme nikdy predtým neboli. No a tí nenáročnejší si idú posadať pod a na sympatickú trojkovo-štvorkovú platničku, s jedným zapeklitým 6A.
Po pár zábavných pokusoch v nástupných dierkach sa ideme radšej venovať miestnym čučoriedkam.
Spolu s Remikom sa zhodujeme, že kamene budú ešte chvíľu potrebovať, kým uschnú, a tak sa poberáme až na vrchol kopca, nájsť vybájené skalky, ktoré nám sľúbil satelitný záber. Zanedlho sme hore…a spolu s nami aj neuveriteľné množstvo turistov s deťmi, ktorí prišli z opačného konca kopca. Po neúspešnom pokuse kúpiť si v miestnej putike pivo (jeden by neveril!), sa vyberáme okukovať vrcholové skalky, ktoré svojím výzorom nemálo pripomínajú fontáčske boudre.
Naše lezky sa ich však nedotknú, nakoľko je v celom areáli zákaz liezť na skaly…smutný príbeh. Po stretnutí s miestnym Krakonošom sa vraciame za ostatnými, ktorých nachádzame v obkľúčení Vodního světa.
Pri Mucholapke si dávame pár ľahších bouldríkov a následne ideme k Mortal Kombatu, len aby sme zistili, že nie len pod ním je mláka.
Zvyšok výpravy sa zatiaľ presunul k Bradovi Pittovi a jeden po druhom ho postupne zdolávajú. Klinec vo víkendovej úlohe telocvikára zisťuje, že šušťáky mu dávajú magické schopnosti a o chvíľu ho už vidíme behať Bradovi po hlave (tvári sa spokojne – rovnako ako Klinček). O chvíľu sa chlapča poddáva ďalšiemu vytrvalcovi, ktorý aj túto skutočnosť náležite expresívne oslávi.
Zatiaľ čo kroky ostatných smerujú vyššie, tie moje a Remičkine smerujú k Titanicu. Po neúspešnom hľadaní tej správnej skalami obsypanej lúky končíme narazením do ľadovca. Vyplavuje nás v miestnej hospôdke, kde zase stretávame krakonoša – tentokrát v tekutej podobe.
Večer sa nesie v duchu nedávnych zážitkov, nejakých tých tekutých svetrov a (nie len) Klincových rádioaktívnych výparov, ktoré sa neúprosne predierajú aj cez 3 vrstvy šálu – krabica trenčianskych párkov asi predsa len nebol najvhodnejší dar. Unavení a intoxikovaní odchádzame spať.
nedeľa
Zobúdzame sa do suchého a zamračeného rána. Raňajky a balenie stanov sa predlžuje – stále nikto poriadne neverí tomu, že nespŕchne. Dnes si vyberáme z tretieho výkladu turistickú cestu z poľskej strany. Po chvíľke blúdenia nachádzame správnu odbočku, cestou sa snažíme zobrať so sebou pár cyklistov a prichádzame k Blednym skalam. Kubo prvý krát vyhráva losovanie o bouldrine – ide sa dole kopcom…to keby Feďo vedel.
Za 10 minút sa už rozkladáme pri Kozom Příběhu 6C+. Spokojný so suchým povrchom skál si každý nájde niečo, čo ho poteší – či už je to krásny stropík s výlezom (6A, 6B, 6C), pekný rozliezak Opičí hora (6A+) alebo iný šmak pre náročnejších. Občas vidno len sklbenec človeka, nevediac čo je noha a čo ruka, hlava sa už dávno niekde stratila..
Bouldre padajú, kam sa človek pozrie a na tvárach ostávajú spokojné a vyčerpané úsmevy. Telocvikár pred nami v jednom z posledných pokusov využil magickú silu šušťákov a z pravej strany na nás už pozerá Oli zo strechy cementovej chalúpky, ktorú už nejakú chvíľu látal dokopy.
Naša púť za bouldrami skončila. Čas neúprosne tlačí a nás utešuje len myšlienka, že čoskoro určite začne pršať. Dávame zbohom magickému lesu, plného krásnych skál, najzelenšej trávy a pokoja, a zanechávame v ňom kúsok seba, aby sme sa vedeli ešte vrátiť.
Foto: Naos, Matia a Oli
Naos
Komentáre