Obec Píla pod Červeným kameňom je jedným z tých miest, kde je kremencov roztrúsených skutočne veľa. Mimo iné, niekoľko bouldrovo zaujímavejších sektoríkov je aj v blízkom okolí hradu (napr. Kalvária), ale zväčša sa jedná o chytovaté bouldríky nižších obtiažností. Vyblbnúť sa je možné vďačne aj na nich, v tomto momente ale dostali prednosť zaujímavejšie kúsky priamo vo svahoch nad Pílou a Kalvária s bratmi si ešte počkajú.
Pár kameňov, ktoré vám teraz predstavím, už padlo pod ruku bouldristovu dávnejšie. Kedysi za nimi aktívne jazdil Škvarkéz, ktorý ma s lokálom aj zoznámil. Po jeho deaktivácii som už žiadne správy z Píly nezachytil.
Zhruba pred mesiacom sa mi po niekoľkých neúspešných prechádzkach zunovalo hľadanie žulovej ihly v malokarpatskej kope sena a srdcu môjmu zažiadalo sa zmeny – viac balvanov, nech je z čoho vyberať a ich priemerná výška nazrie aspoň cez môj pás.
Zašiel som do Píly, ktorú stále považujem za pomerne neprebádanú. Viac ako ku starým balvanom (po novom sektor Zelovoc) ma to ťahalo za novými objavmi do protiľahlého svahu.
Blesk z neba švacol predo mňa hneď po prvej zachádzke do lesa. Kúsok nad hlavnou cestou ukrývala sa v prítmí parádna línia pod pavučinou vekov ukrytá. V očiach zacítil som šťastnú vlhkosť a srdcom prehnali sa elektro rytmy.
Parádna previsnutá doska po krivoľakých lištách ma okamžite namotivovala k čistiacej brigáde. S prvými pokusmi to až také veselé nebolo a ani po tretej návšteve sa mi tento skvost nepodarilo nakrokovať.
Chalani obstáli podobne, pobavili sme sa v rôznych okolitých kombináciach a nástupovej variante zo stoja.
Projekt ostal projektom. Jeho status ma v zásade veľmi potešil, časom z neho vyrastie mohutný prásk, a to je len dobre.
Nech sa bouldrový život v Píle pomaly rozbehne, intuícia našepkáva mi, že sa ešte máme na čo tešiť.
Oli
Komentáre