V sobotu Velá a v nedeľu Košíky. Rozmanitý plán si nás rýchlo získal. Aj keď predpoveď hlásala vysoké teploty, búrky mali prísť až v nedeľu večer. Trpká chuť zo zrušenej cesty na Sněžník sa zakrátko rozplynula už pri prvej rannej káve.
Na Velú je to niečo cez dve hodiny, preto sme sa nemuseli príliš ponáhľať. Pohodový sobotný režim však vie zamiešať karty. Po jednej káve prišla druhá, dokonca aj nejaké to pivko dvihlo ruku.
Doobedňajšie stretnutie s Kubom nadobudlo už takmer poobedňajší charakter. Ale čo, slnovrat sa blížil, deň sa predsa radil medzi tie dlhšie.
Kubo sa už váľal pod A-steroidom. Vytrénovanú schopnosť pre citlivý výber bouldrov nepoprel ani teraz. Hneď som si spomenul, ako som sa s ním zapotený ihral pár rokov dozadu. Myslím ten boulder.
Dal si povedať a rozložil sa radšej pod Ovečkou 7B. Zatiaľ čo sme sa rozliezali, niečo si tam stále vysvetľoval s prvým krokom. Nakoniec si vraj dohodli ďalšie stretnutie v lepších podmienkach.
Aďke v poslednej dobe ide karta a celkom rýchlo vybúšila Velrybu 6C. Jitka po neskoršom vyladení pridáva úspešný prelez tiež. Pekný štart do horúceho víkendu na oblinkách.
Zakotvili sme na Trpazlíkovi, kde vedú dve sedmičky Eso Rimmer 7B a Emocuc 7A+. Z Emocucu som sa nikdy nevedel vysomáriť. Dumáme nad mierne obmedzeným smerom línie. Prvá pomoc = lezec.cz a čítam posledný Lubov komentár k bouldru. Zisťujem, že som ho pred rokmi liezol zle a použil som oblinu na pravú ruku. Originál smer vedie úplne bez použitia pravej obliny líniou dierok. Na ľavú ruku obmedzenia nie sú. Nastupujeme teda ako Eso Rimmer a po prvých dvoch krokoch naliezame do dierok v stienke napravo. Tak sme to pochopili, tak nás to viedlo. Ťažko povedať, či sme smer trafili tak, ako bol myslený. Každopádne z toho vzišiel pohybovo pekný boulder.
Velá je oblasť, kde najkrajšie bouldre vedú po oblinách a oblých dierkach. Pomaly zisťujem, že obdobné chyty zatiaľ najviac vyhovujú môjmu chromému prstu a po prvom neistom pokuse v Lištách jak prase 7A sa v ňom euforicky ešte niekoľkokrát vyzabávam. Nazval by som to drobnou radosťou so štrbinkou nádeje.
Tu nás už opúšťa Kubo, vraj na kúpalisku bude zajtra lepšie. Aďa s Jitkou sa vytrvalo zahryznú do programovania Líšt. Jitka sa prelezie až k prvej krvi na bruškách a boj radšej odkladá na ďalšiu návštevu. Predsa len, drsný piesok v teple netreba pričasto hladkať. Aďúch sa dostáva už do záverečnej pasáže, no zdĺhavé programovanie jej ukradne príliš veľa síl potrebných k úspešnej kompletizácii.
Pred zotmením sa s Adamom ešte presúvame k Žabe 7A+. Po niekoľkých neúspešných náskokoch, veľkolepých pádoch a jednom futbalistickom nakopnutí balvana, sa Adamovi darí Žabku prehopsať.
Napriek teplu sa púšťam do 7C verzie zo sedu. Na prekvapenie sa mi pomerne rýchlo darí žabacie obliny prebrať a boulder doliezť. Morfo charakter bouldra je zjavný už v druhom kroku do ľavej obliny, ale napriek tomu by som to pocitovo videl s obtiažnosťou trochu nižšie.
Na chvíľu sa pred zotmením púšťame do Traverzu na Obrovi. Prst si už pýta pokoj, Adam s dievčatami tiež. Čas na večeru s orosenou odmenou konečne nastal.
V nedeľu pripeká už od rána. So zodranými prstami a drsným pieskovcom na Košíkoch je to výborná kombinácia. Ihneď sadáme pod Polohrubú múku 7A. Technická mučiareň po malých dierkach dáva kolíkom zabrať. Až sa mi nechce veriť, že sme peknou krokovou kreatívou trafili správny program. Aďke to ide rozhodne ladnejšie a s miernou modifikáciou náročného kroku do hrany bouldrík úspešne prelieza.
Adam sa po silovom Medvědevovi 7A popasuje aj so Zadrenou šponou 7A. Obzerám ešte líniu Fučiminakule 7C, ale neviem, či je to tým teplom, no tento smer úplne nepochopím a radšej si s pokusmi počkám na inokedy. Prst mi za to bude určite vďačný.
V diaľke sa ozýva prvé hrmenie. Lejak si už plní krhly na spláchnutie rozpálenej Moravy. Upachtení, zodraní a lepkaví mu v tom rozhodne nebudeme naďalej brániť.
Oli
Komentáre