Podmienka bola v piatok výborná. 5 stupňov a decentný vietor zabezpečili suchú skalu a dobré trenie. Vyzeralo to naozaj sľubne.
Keďže som tu bol naposledy v slušnej kose, cítil som povinnosť opätovných prelezov niektorých bouldrov. Skrehnuté prsty a telo totiž dokážu nejeden boulder mierne skomplikovať.
A veru, tak sa aj stalo. Posledná novinka Veľké problémy malého sveta bude rozhodne o niečo ľahšia. Traverz sprava som si už tiež vychytal, ale to by ako 7A mohlo obstáť.
Hneď ma napadlo pekné spojenie nástupu vpravo do Veľkých problémov a pekná novinka cca za 7B bola na svete. Síce sa lezie pomerne nízko nad zemou, kroky sú naozaj veľmi vďačné. Vytrvalostný problém so záverečnou gradáciou.
Čím dlhšie hľadím na ten balvan, tým viac všakovakých kombinácií ma napadá. Asi by som mal občas aj žmurknúť, pretože zakreslovať to potom všetko do sprievodcu bude zábava. Asi mi nebude stačiť ani celé farebné spektrum.
Leziem, hľadím, leziem, pozerám. Ďalší pekný smer. A takto to bude tiež paráda… Toľko zábavy na jednom kameni?
Tak sa stalo, že môj hlavný cieľ – parádnu líniu stredom previsu, som nakoniec ani nestihol zasypať pokusmi. A je to tu. Sprievodca sa ma doma zase opýta, čo som robil minulý piatok.
Začínam mať toto miesto skutočne rád. Možno je to iba okolnosťami, ktoré mi teraz nedovoľujú ďaleko vycestovať, možno jednoducho čarom lokálnych možností, do ktorých, keď sa zahľadíš, stojí to za to.
Oli