Boulder.sk

Oblasť Medených Hámrov a lomu Prepadlé za Borinkou je už nejaké to desaťročie známa pre svoj skalolezecký potenciál. Za posledné roky sa tu vďaka usilovným majstrom zrodilo množstvo ciest a dnes už patria Medené Hámre ich počtom medzi tie väčšie oblasti na Slovensku. Boulderingový potenciál je oproti skalolezeckému mierne v úzadí, no napriek tomu možno hovoriť o pomerne dobrých lokálnych možnostiach.

Vonku prší a ja premýšľam. Koľko kvapiek pohltí pôda, koľko vody pretečie mriežkou kanála, koľko listov padne na zem z jedného platanu, koľkokrát sa vlastne nadýchnem za ten čas, ktorý trávim premýšľaním nad jedným lezeckým krokom? Len jedným. Spravil som ho minimálne stokrát, ale stále mi na ňom niečo nesedí, stále nie som jeho pánom a úspešnosť jeho prevedenia má trhliny, ktoré sa mi zakaždým nepodarí zrepasovať. Vyzerá to na sled niekoľkých daždivých dní. Veľa vody, veľa listov, veľa nádychov.

V okolí starého a známeho Rybníčka sa nachádza viacero zatiaľ nezmapovaných sektorov, ktoré ukrývajú zaujímavý potenciál. Balvany sú to zväčša veľmi vďačné, majú veľa chytov, a vďaka tomu sympatické obtiaže pre radosť väčšiny. Jedným z takých sektorov je aj tento nad horárňou, v ktorom už bouldroval nejeden pamätník, ale až dnes sa Mišovým pričinením dočkal sprievodcu.

Človek je tvor pohodlný, má rád zaužívané veci a rutinu, ktorá mu do života prináša určité istoty. Je ľahké zostať verný osvedčeným produktom a zmieriť sa s presvedčením, že niekde majú svoje limity a tým sa končia všetky riešenia. Uznávam, odhodlanie vyskúšať nové veci môže niekedy so sebou prinášať aj istú dávku diskomfortu. Ale to obohatenie, ktoré nám krátkodobé vystúpenie z komfortnej zóny môže priniesť, je na nezaplatenie.

Popularita boulderingu rastie míľovými krokmi. Keď som tento rok po dlhšej odmlke už niekoľkokrát navštívil umelé steny, len s údivom som vstrebával to množstvo nadšených ľudí striedajúcich sa na bouldrových profiloch a hemžiacich sa na matracoch. Na jednej strane mám radosť, že krásu boulderingu objavuje stále viac ľudí, na druhej strane cítim o to väčšiu potrebu poukázať na dôležité prvky lezeckej etiky, ktoré hlavne pri preklápaní sa z preglejky na skaly pochopiteľne nemusia byť prirodzenou súčasťou výbavy každého z nás.