O boulderingu nielen na Slovensku
Rozhodnutie skompletizovať najťažšie vylezené karpatské bouldre bola na začiatku len splašená recesistická myšlienka. Ako to už ale s takýmito myšlienkami býva, predrala sa čoskoro z periférie mysle najprv do centra záujmu, a postupne do nekľudných snov až nočných môr.
Už len dva dni a vyrážam do Fontáču. Prvý týždeň s reprezentáciou, druhý už v rámci Climbingbusu v špeciálnom režime 7+8. Ticklist je spísaný, bohatý na ťažké bouldre, ktoré som si rozskúšal za posledné roky, alebo som sa na ne ešte nedostal. Forma je, nič ma nebolí, koža pripravená…
V týchto neľahkých časoch sa obzvlášť zvýrazňuje význam lokálnych bouldrových oblastí. Preto ma veľmi potešila správa od Ondra, že v Plaveckom Podhradí sa rodí ďalší skvelý spot.
Na Bojkovej to po prehĺbení nástupu pod Ricou na nejaký čas zmĺklo. Spôsobila to náročnosť novovytvoreného nízkeho nástupu a v podstate aj minimum ľudí, ktorí by boulder Tenkrát poprvé po úpravách skúšali.
Skôr než sa opäť ponorím do prípravy nového andezitového sektoru, zažiadalo sa mi trochu poriadneho konzumu. Za svoj cieľ som si po šiestich rokoch od prvej návštevy opäť vybral poctivý industriál v rakúskom Wachau.