Boulder.sk

Myšlienka uskutočniť na Končitej boulderingovú session a priblížiť oblasť širšej lezeckej komunite skrsla v mojej hlave niekedy pred dvoma rokmi, keď som sa definitívne rozhodol pustiť do tvorby sprievodcu. Mesiace plynuli, zatiaľ čo práce na sprievodcovi prebiehali len veľmi sporadicky. Je to pravda známa, že maximum zo seba často vydáte až pod tlakom okolností. A tak sa zrodil fixný termín session, čo by čas pre veľké finále.

Aj sme mohli chvíľu závidieť našim kamarátom smerujúcim užiť víkend do Boru, sobota však ponúkla dostatočnú náplasť na smútky. Ani striedavá nálada počasia neukradla z dojmu vzácneho dňa. Prevetrali sme nové výzvy, doklepli resty, otvorili nové línie. A keď práve pršalo, sedeli sme pod previsom s lyžicou chutného obedu, aby sme mali dosť energie naháňať po daždi modrých slimákov.

Zišli sme sa tu takmer celkom náhodou. Početne, plodne, zvárači i pohoďáci, s lezkami so zlými pätami i s pytlýkmi skôr na lano vhodnými, v sandáloch, v kraťasoch, s festivalovými náramkami, nováčikovia, opozdilci, blaváci, írečito hovoriaci, ba aj voľajakí rekreanti prekráčali opodiaľ. Na Končitej bolo rušno skoro ako 5 minút po daždi v Bas Cuvieri.

Rozkmásané prsty z Padání stále nehlasovali za aktivity lezecké, a ani tropické počasie sa dvakrát nevyznamenalo, rozhodli sme sa preto poňať víkend oddychovo. Padla zmienka v kolektíve, že čo by to ale bol oddych bez boulderingu? Zakrátko zmienku vytlačila zhoda opustiť pohovky obézne, a pomalý odchod soboty vychutnávame si už v pätnom zrkadle cestou na Končitú.

Veľká vďaka Dexovi, ktorý spracoval sprievodcu k niekoľkým andezitovým balvanom nad Žitavanmi v Pohronskom Inovci.