Boulder.sk

Nebolo by obdobie pred Veľkou nocou bez myšlienok na Švajc. Veľké plány, prepočty frankov, listovanie v sprievodcoch po Ticine a oberanie stalaktitov ťažkých slín z kútikov úst. Neboli by veľkonočné sviatky strávené nakoniec úplne inde. Deň pred odjazdom s ťažkou hlavou burcujete návštevnosť meteostránok a v zatiahnutej rolete hľadáte aspoň pár trhlín, otvorov, ktoré osvietia vás a vlejú nádej pre uskutočnenie napríklad takéhoto výjazdu.

Niekedy melódia dozvukov nemení svoju hlasitosť. Je silná a výrazná aj po piatich rokoch. A ako keď vám občas konkrétna skladba pripomína miesta jej vstrebávania, iná vás tam priamo prenesie. Odušu surfovať po vlnách jej tónov, to mi chutí. Sebecky prihliadam na svoje záujmy, že keď príde tá správna, chytím sa jej a pofičím. Melódia návratov. Vráti ma na miesto, kde mi ju brezovo-smrekový les s povolením papradí prvýkrát zapískal.

Smrekovo-brezové vône zvádzali vo vzduchu súboj o dominanciu. Nevedeli, že v tom lese pre nich neexistuje cesta k víťazstvu, a že práve ich nevedomosť je pre toto miesto potrebná. Ich brnčanie v nose je jedným z pilierov mosta spomienok, po ktorom sa sem očarený neustále vraciam. Je to svet, kde sa realita vysmieva vašim netrúfalým predstavám...