Boulder.sk

V neznáme sú farby jesenné medzi chladnými domami, to až prechádzka medzi stromami k potešeniu z nich nás vedie. List sa tratí, hneď ako na zem dopadne, splynie... Len ak ho nezdvihneš. Aj ku kameňu veľa chodníkov vedie, kým si jeden zvolíš a necháš ho v tej spleti vyniknúť. Ako tie dni vo Fontáči.

Po slávnostnej premiére vychádza na svetlo sveta novučké videjko z októbrového Fonťáča.

Prvú stranu denníka som nechal naoko prázdnu. Pre mňa má však cenný obsah. Je na nej spísaný uplynulý rok, pretože je plný nezabudnutí. Vždy, keď mi sem padne pohľad, zastavím sa. Nerešpektujúc riadky plávam všetkými smermi ihravosťou akou disponuje len trajektória vtáčieho pierka vo vetre. Strašne rád sa tu vždy zamotám. Viem to. Vedel som to hneď po minuloročnom návrate, že k reči dojmov a pocitov netreba slovník. Pointa obsahu prvej stránky je teda veľmi jednoduchá... A tak sa vo svete bielych stránok posúvam ďalej na tie, ktorých atramentová podstata ešte nestihla úplne vychladnúť.

Ty vieš, že čas nezastavíš. Čerpaj z toho, čo v tebe zanechal a uč sa ovplyvňovať to, čo ti ešte prinesie. Ak porozumieš reči prežitkov, rozpoznáš vo svojich včerajškoch miesta, kde si sa veľa naučil. Razom budeš vedieť, že sa tam musíš vrátiť.