Boulder.sk

Už dlho ma lámali, Joko poď s nami do Fontáča, no ja som si hovoril, že na Fontáč treba vyzrieť a dal som si záväzok. Skôr ako v tridsiatke tam nepôjdem.

Bagetka nakrájaná na malé kúsky, tri druhy exkluzívneho francúzskeho syrečka roztopeného v jednu tekutú horúcu zmes zlatistých odtieňov a podlhovastá úzka vidlička. Všetko pripravené na zdvihnutie opony, gurmánsky koncert môže začať. Vidličky divoko štrngajú predbiehajúc sa v boji o božský ponor do syrového krému a aspoň zo dve kružnice s napichnutou bagetkou po dne hrnca.. Ešte chvíľu hľadím do okna parížskej reštaurácie a obdivujem francúzsky zmysel pre potešenie chuťových buniek. Rozmaznávajú si ich akoby chuť bola jediným zmyslom. Ako keď sa my maznáme s kameňmi, čoby nebolo iných radostí na svete. Napríklad, ako keď sme boli naposledy vo Fontáči.

Vôňa borovíc už prečesáva nosné chĺpky a pod nohami velikánske šišky váľajú sa, zatiaľ čo do skál nádeje vstupujú ja kráčam, a veci ktoré si nerád pripomínam vzdiaľujú sa. Zrnko piesku buchlo o kameň a zrod prekvapenia stálo ma to, že čo všetko počujem aj tie úryvky z beletrie francúzskej. Tiché šepoty, že som ako naháč prvý a sám tu, jediný pre svoje žienky kamenné. Až mi list, čo javor urodil, v tom zrušení v medzinoží nadvihuje, nuž už nič neskryjem.. Vidím krivky zvodné a cítim lásku, pretože viem, že tu je..

Tak predsa. S miernou časovou rezervou zočuje svet videjko aj z doposiaľ posledného výjazdu do Fontáča a dáva tomuto úžasnému príbehu už charakter trilógie. Príjemné pozeraníčko..

V neznáme sú farby jesenné medzi chladnými domami, to až prechádzka medzi stromami k potešeniu z nich nás vedie. List sa tratí, hneď ako na zem dopadne, splynie... Len ak ho nezdvihneš. Aj ku kameňu veľa chodníkov vedie, kým si jeden zvolíš a necháš ho v tej spleti vyniknúť. Ako tie dni vo Fontáči.