O boulderingu nielen na Slovensku
Pochmúrny sivý december, nad dolinou čosi krúži a skamenelí bratia ticho sedia okolo ohniska. Miestni toto súskalie s výhľadom na holé pláne Krvavca volajú aj Suchá líška. Do jej nory sa zmestí celý človek...
Bouldering na kremenci je špecifický. Výskyt tejto horniny je na Slovensku oproti vápencu, žule, andezitu, dokonca aj pieskovcu, v úzadí. Mnoho lezcov ho príliš nevníma, alebo ho registruje ako menej dobrý, až podradný materiál na lezenie. Často je príliš členitý, lámavý, boľavý, neestetický. Našťastie existujú výnimky aj v tomto prípade, tak si poďme o nich povedať.
Jesenné špacírky lesem sú najkrajší. Vedú nádherne farebnú cestu, pokrytú čerstvo opadaným lístím. Každá cesta nekam vede. Nekerá do rája, nekerá do hája, nekerá je krivá, iná ide rovno, nekerá je tá pravá, nekerá zasejky levá, a nekerá úplne na hovno.
Male Krpaté majú aj svoje tajné zákuťá. Teda, abych povidal pravdu, tak majú hlavne Tajné zákuťá. Nekeré sú dokonca tak tajne zakuté, že na odkutí treba kutat. Dobrým vzorem kutáňá su jaskyňári. Ich robotu máme radi, lebo tým občas ušetrá robotu nám.
Bratislavská perla roztvára pľúca a pomaly prijíma nové impulzy. Po drobných návštevách vzniklo pár nových bouldríkov, ktoré potešia lokálnych labužníkov a nadšencov najhrubšieho zrna (nielen žulového). Esteticky možno na prvý pohľad nezaujmú, ale pohybovo sú bouldre veľmi vďačné. A to stačilo využiť celý potenciál, ktorý sa na mieste ponúka... A ozaj! Dal som si záväzok oprášiť svoj starý projekt, tak uvidíme, čo nám posledný kvartál ešte prinesie.