O boulderingu nielen na Slovensku
Už 30+ rokov chodím okolo tohto bouldra Slnečným údolím a ešte ani raz som si ho nevšimol. Je pravda, že nedávno pri ňom vyrúbali pár stromov a to ho asi odhalilo + prospelo by mi pozerať sa častejšie hore a kochať sa tými krásnymi lesmi čo tu máme.
Nekeré vjeci vás jednoducho musá bavit. Alebo aj nemusá, ale musá byt, aby mohli byt tí, keré vás teda bavit budú. A veruže, aj ludí baví robit kolkokrát to, že až zírám, že ich to fakt baví.
Pochmúrny sivý december, nad dolinou čosi krúži a skamenelí bratia ticho sedia okolo ohniska. Miestni toto súskalie s výhľadom na holé pláne Krvavca volajú aj Suchá líška. Do jej nory sa zmestí celý človek...
Bouldering na kremenci je špecifický. Výskyt tejto horniny je na Slovensku oproti vápencu, žule, andezitu, dokonca aj pieskovcu, v úzadí. Mnoho lezcov ho príliš nevníma, alebo ho registruje ako menej dobrý, až podradný materiál na lezenie. Často je príliš členitý, lámavý, boľavý, neestetický. Našťastie existujú výnimky aj v tomto prípade, tak si poďme o nich povedať.
Jesenné špacírky lesem sú najkrajší. Vedú nádherne farebnú cestu, pokrytú čerstvo opadaným lístím. Každá cesta nekam vede. Nekerá do rája, nekerá do hája, nekerá je krivá, iná ide rovno, nekerá je tá pravá, nekerá zasejky levá, a nekerá úplne na hovno.