Uplynuli už tri týždne odkedy som sa mihol na vápencoch Moravského krasu. Tento krátky report prichádza pomerne neskoro, ale s podobným meškaním sa zrodila aj moja prvá návšteva vápencového raja s divokým podzemím a ešte divokejšími bouldrami nad povrchom.
Kto by to bol povedal, že sa dá Merkenstein v rámci týždňa dobrovoľne navštíviť až trikrát? Sám som tomu neveril, keď som v nedeľu ráno opäť sedel za volantom a odbáčal z rakúskej diaľnice na Bad Vöslau. Nepretržitá cesta sebapoznania je plná prekvapení.
Nie je síce pôžitok ako pôžitok, no pokiaľ ste si už prešli dlhodobejším osobným progresom napríklad na zlepencových bouldroch, dokážete sa na vápencové bouldre tešiť a v podstate si ich aj užiť s určitou formou zážitku podobnou pôžitku.