Kto by to bol povedal, že sa dá Merkenstein v rámci týždňa dobrovoľne navštíviť až trikrát? Sám som tomu neveril, keď som v nedeľu ráno opäť sedel za volantom a odbáčal z rakúskej diaľnice na Bad Vöslau. Nepretržitá cesta sebapoznania je plná prekvapení.
Nie je síce pôžitok ako pôžitok, no pokiaľ ste si už prešli dlhodobejším osobným progresom napríklad na zlepencových bouldroch, dokážete sa na vápencové bouldre tešiť a v podstate si ich aj užiť s určitou formou zážitku podobnou pôžitku.
Teda ona tam s nami bola, ale prišlo aj nepozvané vlhko. Dokonca ho bolo viac ako nás. Priznávam, že trošku priveľa aj pre oheň, ktorý by slaninu z hlbín našich batožín vylákal. Nech nám tento vznešený pokrm z podkožnej tukovej vrstvy ošípaných odpustí, tentokrát sme ho neopiekli. Síce len na troch balvanoch, ale sezóna na Malých skalkách odštartovala. A to je najdôležitejšie.
Niektoré bouldrové oblasti lezcov pritiahnu vďaka lákavému potenciálu, iné sa vyvinú kvôli dobrej dostupnosti z pohľadu lokálov. Netreba ešte zabúdať na také, ktoré vzídu z potreby ponaťahovania usedených a uležaných tiel dovolenkárov s určitým vzťahom k boulderingu (a rôznymi osudmi). Tak nejako vznikla aj boulderingová oblasť Perazića Do v Čiernej Hore. Čisto teoreticky existuje možnosť, žeby som sa ja - ako usedený cestujúci dovolenkár - mýlil, ale nechce sa mi veriť.