Ako bouldrovali Slováci a Česi v roku 2020 (1. časť)

Verní tradíciám sme aj tento rok oslovili niekoľko desiatok bouldristov a bouldristiek z ČS scény, aby sa s nami podelili o svoj rok 2020. Aj keď veľké dejiny ukázali svoju odvrátenú tvár, tie malé osobné sa mohli oprieť o našu vášeň pre bouldering. Ten pre nás nikdy nebol iba športom, ale až teraz sme naplno precítili, akým útočiskom pre nás všetky tie kamene s vôňou machu sú. Na preglejkách sa menej prášilo, zahraničných zápisov ubudlo, no objavili sme čaro okresných možností. Zdá sa však, že nech už sme sa stretávali pod karpatským vápencom alebo fontáčskym pieskom, radosť bola všade rovnaká. Veď ak sme zdraví a máme okolo seba bublinu najbližších, všetky výzvy sú razom ľahšie. Či už v každodennej realite alebo na matracoch pod projektmi.

  1. Tvoje top 3 bouldre v tomto roku. Vôbec nemusia byť tažké, proste tie, ktoré ťa niečím oslovili alebo mali pre teba hodnotu.
  2. Aký bol tvoj bouldrový rok/čo ťa zaujalo na českej a slovenskej scéne?


LUKÁŠ SKÁLA

1.

Pig Power Problem 8A+, Hřensko, Česko

Nevyzařuje krásou linie, přesto má tenhle směr, který se nalézá poblíž Hřenska v Labském Údolí, dost do sebe… Silové vyhrabání ze stropu do kolmé stěnky, kde se chyty lehce zmenší. Tento boulder má pro mě hodnotu především v obtížnosti. První přelez vlastní Martin Jungling.

Špekulant 7C+, Vysoký Vrch, Česko

Krásný boulder na Vysokém Vrchu, potěšil mě nejen krásou pohybů, ale i rychlostí přelezu – podařil se mi na flash… Samozřejmě i díky chladivé podmínce. (Video z prodloužení s názvem Stěhovák z BG za 8A.)

Monoattack 7C, Modřín, Česko

Tento boulder řadím mezi legendární bouldery na Modříně u Tisé, autorem je Adam Ondra, který ho lezl v roce 2007. Přelezy se dají spočítat na jedné ruce a to mě lákalo. Kolmá stěna s jednoprstovou dírkou a sklopenýma lištama, to prostě chceš.

Monoattack 7C
Monoattack 7C (foto: Šimon Průcha)

2.

Můj bouldrový rok bych nazval spíše jako snahu se dostat zpět na svůj limit. Těsně před koncem roku 2019 jsem byl ve své nejlepší formě, než jsem dorazil na Petrohrad, kde jsem měl rozlezený boulder Frodo Nakole 8B. Zřejmě jsem se dostatečně nerozcvičil a při pokusu mi ruplo poutko na prostředníčku, boulder jsem ale překvapivě dolezl dřív, než přišla bolest. Přikládám video pro „pobavení“.

Do nového roku jsem šel tedy s motivací dostat se zpět… Začátkem roku mi prst umožňoval lézt max 7C bouldry, teď už je to o mnoho lepší a věřím, že v novém roce se to bude jen zlepšovat a forma půjde nahoru. Potěšil mě event Boulderblast v Tatrách, krásná příroda, super lidi, silní borci a dloouhá cesta vlakem domů.



SIMONA RIDZOŇOVÁ

1.

Káva tě nezachrání 6C, Loučovice, Česko

Keď nechcete stretávať iných bouldristov, choďte do Loučovic. Keď nechcete liezť čísla a podávať výkony, choďte do Loučovic. Keď sa vám nechcú hľadať chyty, choďte rozhodne do Loučovic – žiadne tam vraj nie sú. My sme tam na jar nejaké našli a ako zodpovední lezci sme si tiež nevedeli vynachváliť minimálne riziko prenosu smrtiaceho vírusu.

Tento boulder ma vizuálne zaujal a aj keď mi miestnym odborníkom Peťom Schwarzom nebol úplne odporúčaný, na druhý deň som ho skúsila. Ukázalo sa, že na prelez bude nutné zvládnuť techniku petrohradského sedu. Tej ma trpezlivo priúčal môj drahý Svišť, ktorý je majstrom (nielen) v tejto technike. Táto obnáša rozvlnenie zadnice a jej následné odrazenie priamo z bouldermatky. Začínala som s troma bouldermatkami, až som sa postupne prepracovala k obligátnej jednej a môj prelez bol uznaný aj niekoľkočlennou komisiou pre čistotu prelezu. Vyliezť v Loučovicích čokoľvek s obťažnosťou nad 3 je veľkým lezeckým počinom, takže toto 6C bolo pre mňa malým zázrakom.

Káva tě nezachrání 6C
Káva tě nezachrání 6C (foto: Petr Schwarz)

Günstige Gelegenheit 6A, Magic Wood, Švajčiarsko

Keď som k tomuto bouldru pred dvoma rokmi usadala, mala som odvážne pomyslenie na flash. To som ale netušila, že realita bude na hony vzdialená. Tento jednokrokový krovák nižší než priemerný človek som asi po pol hodine nacvičovania s nadávkami opustila. Po dvoch rokoch som sa vrátila silnejšia, skúsenejšia a sebavedomejšia. Lenže kto sa nepoučí z histórie, je nútený ju opakovať. Vyše hodinu neúspešných pokusov zachránil až Svišť, keď mi za prelezenie sľúbil kefku e9. Po ďalšej pol hodine som šťastná a s vidinou kefky z diviačích štetín odchádzala do kempu na pivo.

Magic Wood
P.S. Fotografiu z bouldru nemám, preto prikladám aspoň túto „náladovku“ zo sektoru Kamel (foto: Jára Bednařík)

Ride 7B, Škrovád, Česko

Moje top 3 zakončuje škrovádsky Ride, lebo:

a) je to najťažší (alebo aspoň najvyššie hodnotený) boulder, aký som kedy vyliezla,
b) vyliezla som ho na záver roka ako predčasný vianočný darček.

Oku lahodiaca vertikálna špárka zakončená dynamickým krokom, ktorý je nočnou morou každého statika. Ride som si rozliezla na jar, a potom som sa mu zvyšok roka úspešne vyhýbala s pocitom, že na to asi nemám. V decembri ale rozhodla vyššia moc. Chceli sme skúsiť pre nás novú oblasť Skuhrov. Akurát sme si neuvedomili, že tých Skuhrovov je v Čechách asi 5 a my sme práve zaparkovali v jednom z tých, kde sa rozhodne nelezie. Za všetko mohla, samozrejme, navigácia. A keďže „pravý“ Skuhrov bol asi 80 km cez Vysočinu, skončili sme nakoniec na Škrováde.

Podmienka bola perfektná a ja som vedela, že ak preleziem pre mňa kľúčovú strednú pasáž, na záver už nepadnem. Lebo akonáhle sa nachádzam nohami viac než meter a pol nad zemou, tak sa bojím tak strašne, že dokážem udržať čokoľvek. A tak aj bolo a zapisovala som nový osobný rekord.

Ride 7B
Ride 7B (foto: Svišť)

2.

Ani neviem, či ma ako lezeckého ignoranta niečo na českej a slovenskej scéne zaujalo. Veľmi ma nepotešilo, že sa za bouldrami teraz nedá vycestovať, ale zistila som, že aj v tých Čechách mám celý život čo liezť.



MOJMÍR „CYRIL“ KANDRÍK

2020 priniesol veľa smutného – epidémiu, samotu, konflikty v spoločnosti. Našlo sa ale aj mnoho pozitívneho. Veci, ktoré sme brali ako samozrejmé, si zrazu vážime viac – čas strávený s rodinou, kamarátmi, zdravie, slobodu pohybu. Exotické dovolenky sme vymenili za objavovanie krás okolitej prírody.

Taký bol aj môj rok. Od jarnej samoty, keď som poväčšine bouldroval iba sám a v noci, cez uvoľnenie v lete a radosť z každého okamihu v kruhu rodiny a kamarátov, neskôr znova uzatvorenie sa do svojich bublín a izolácia. Týmto videjkom si chcem pripomenúť to pekné a zároveň sa poďakovať všetkým vám (a hlavne Evke!), ktorí ste mi pomohli tento rok zvládnuť. Verím, že 2021 bude lepší a čoskoro sa znova stretneme na rodinnej oslave, na pive po tréningu, na Baštách… Ostaňte zdraví a vidíme sa čoskoro!



ANTON KAJAN

1.

It’s About Time V5, Squamish/Grand Wall boulders, Kanada

Tento boulder som sa snažil preliezť celé leto. Tak často som k nemu chodil, až u kamošov zľudovela otázka, či idem znova do diery (je totiž schovaný medzi troma veľkými kameňmi). Previsnutá aretka, do ktorej sa dostávaš z oblej police so založenou pätou. Chytíš hranu, ktorá je v lete strašne mastná, čiže vyžaduje podmienku. Na to som prišiel v novembri. Následne prepadáš do miniatúrnej lištičky, keď je celá váha na pravej päte. Potom ideš do dvojprstového pinču, ktorý je fakt zlý. Z neho veľký náčah do dobrej lišty a ostatné je zadarmo. Keď som sa do nej konečne dostal, tak som zostal zaskočený, až som to skoro nedoliezol. Boulder nie je najkrajší, aký som tu liezol, ale nastopro najťažšia V5-ka pod Grand Wallom, čo som počul od viacerých lezcov.

Cookie Monster V5, Cypress Falls Park, Kanada

Tento bouldrík sa nachádza v malej, ale výdatnej oblasti blízko mesta. Ideálne miesto na popracovný bouldering cez leto, keď je dlho vidno. Previsnutá hrana vyžadujúca dobrú dávku vytrvalosti a špičkopätovania. Pätovanie v Squamishi a celkovo na žule v BC je základ. Pri tomto kúsku to platí dupľom, pretože hrana nie je veľmi pozitívna a treba šetriť sily na mantel. Určite najkrajší boulder v oblasti.

Cookie Monster V5
Cookie Monster V5

Moby Dick V1, Goodman Creek, Kanada

Moby Dick je pre mňa výnimočný, pretože to je prvý CRACK boulder, aký som kedy liezol. V sprievodcovi sa píše, že viac breše ako hryzie. A keď som ho prvýkrát zbadal, veruže zabrechal hrozivo. Objavil som ho s kolegom, ktorý je dlhoročný crackclimber. Vyliezol ho bez problémov, ja som sa v ten deň neodvážil ani do polovice. Skromne som si chcel tento štýl skúsiť najprv na lane, pretože zvesti o tom, aký je to iný šport, som počúval z každej strany. Po pár cestách som sa k nemu vrátil a vychutnal som si ho osamote. Veľká to meditácia.

2.

Môj bouldrový rok bol výnimočný hlavne tým, že som sa presťahoval do Vancouveru so Squamishom pol hodky autom. Severoamerická žulová mekka je čarovné miesto známe hlavne trad climberom, ale bouldering tu má tiež svoju históriu. Mal som v pláne isť dačo poliezť aj do Bishopu, Castel Rocku, Joshua Tree, ale COVID-19. Každopádne v Squamishi je toho habadej a v ďalšom roku sa chcem pozrieť do vyšších čísiel. Započal som to prvou V6, uvidíme, koľko natrénujem.

Na československej scéne ma zaujali chalani v Mengusovskej doline. Zavaky a spol. tam robia kus dobrej roboty a je radosť to sledovať. Okrem toho by som chcel ešte podporiť chalanov z Block docku, ktorým korona na začiatok kariéry riadne zavarila. Robia kvalitnú robotu a páči sa mi aj ich komunikácia cez siete.



JANA ČÍČELOVÁ

1.

Levitácia 7A, Končitá, Slovensko

Stále u mňa platí, že lano ma jednoducho prednosť, najmä kvôli zdravotným dôvodom. Na bouldre si nájdem čas v dvoch prípadoch: buď si môj muž presadí svoje, alebo na lano jednoducho nie je podmienka.

A tak sa stalo, že 27. júna, keď bolo vonku príjemných 30 stupňov, sme vyrazili na Končitú. Mala som tu nedoriešené záležitosti s Levitáciou. Tá začína byť už riadnym gýčom Končitej, ale kto ju pozná, vie prečo – krásny strop, lišty, špička, päta, fix a dolez. Jakub Vlček a Filip mi pomohli s betou, niet divu, že to šlo pomerne rýchlo.

Minimal 7A+, Končitá, Slovensko

Keď sme sa presunuli do sektoru Planétka, chcela som už len nechať odpočinúť telo, ale nedalo mi to a skúsila som Minimal. Boulder ma len niekoľko krokov a musím uznať, že je jednoduchší pre kratších. Podľa môjho názoru Maximal 7B (predĺženie Minimalu) už v obťažnosti nerobí veľký rozdiel (s betou pre tých nižšieho vzrastu).

Vogónska poézia stand 7B, Chtelnica

Lanovú sezónu 2020 som zabalila koncom novembra v Krpcove. Zo skaly viseli cencúle a z rozliezky mi poriadne stuhla krv v žilách. Nastal čas na bouldre. Nikdy by mi nenapadlo, že budem liezť v takýchto mrazoch. A že sa mi to bude ešte aj páčiť. Ale ono to ozaj parádne drží, keď je zima. Za všetky bouldre, ktoré sa mi v decembri ešte podarili, by som vyzdvihla Vogónsku poéziu stand. A ak bude ozaj mokro, odporúčam pozrieť sa na boulder Šak ty primitív 7B. Veľmi ma bavil skok do madla a to ja toho teda veľa nenaskáčem.

2.

Rok 2020 rozhodne nebol taký, aký som plánovala. Okrem pár výnimiek som liezla len na slovenských skalách. Smutno mi je, pretože keby bolo keby, alebo keby nebolo… keby sa dalo… kto vie, aké by to bolo. A potom si dám pomyselnú facku, že čo mrnčím. Nakoniec musím uznať, že to bol pre mňa výkonnostne najlepší rok. A možno práve preto, že som bola doma.

Ak ste náhodou ešte nevideli, pozrite si film o Končitej. Premiéru mal v Block Docku. Ak ste ho náhodou ešte nenavštívili, vaša veľká chyba… Ďakujem a vážim si všetkých šialencov, čo tvoria bouldrové oblasti na Slovensku.



MARTIN STRÁNÍK

1.

Comeback 8B/+ FA, Modřín, Česko

Modřín mě letos několikrát přesvědčil v tom, že se jedná o úžasnou boulder lokaci a vždy jsem se domů vracel nadšený. Na kameni, kde vede Comeback, se závodilo už kdysi na Hudy Cupu 2007, kde jedním z finálových boulderů byla právě vyšší stand verze Combacku. Loni mi Fox píše, že by to chtělo zkusit ze sedu, přebouchat malé oblinky a Comebackem 7C+ nahoru, že to odhaduje na 8B. A to už mě zajímá. V létě za špatných podmínek ani nekrokuju, na podzim to drží sakra líp, vlastně oblinky s patou drží celkem dobře, ale největším problémem je si vždy patu posunout blíž k rukám a cruxem je přelez do Comebacku, a ještě neuvadnout v závěru. Dvě hodiny krokuju, další zabere pokusování a přelez. Perfektní boulder.

Comeback 8B/+
Comeback 8B/+

Primitivo 8C, Valle Bavona, Švajčiarsko

V zimě jsme před Coronavirem stihli se Štěpánem týdenní Švajc, bylo perfektně, padaly přelezy a jedním z nich bylo Primitivo. Silovinka, která mi sedla dokonale. O rest day jsem si boulder zkrokoval, následující den asi 5-tým pokusem přelézám.

Primitivo 8C
Primitivo 8C (foto: Vladek Zumr)

Inwazja 8A, Petříkovice, Česko

Čumim, co lze v ČR ještě nalézt za linie, Inwazja je úlet nádhera. Trochu horší matroš a letní podmínka ve mně zanechává trošku rozporuplné pocity ze samotného lezení, ale ten kámen je boží!

Inwazja 8A
Inwazja 8A


JAKUB VLČEK

1.

Ópium 7B/+, Chtelnica, Slovensko

Tento boulder si veľmi vážim, zanechal vo mne hlbokú spomienku na moju prvú bouldrovú sezónu. Zaujal ma už počas prvej návštevy Chtelnice a odvtedy som čakal na to, aby som zosilnel. Prelez bol pre mňa prekvapením a emócie, ktoré som zažíval, keď som sa postavil na vrch, sú neopísateľné. Myslím si, že je jeden z najkrajších bouldrov v Chtelnici, určite stojí za vyskúšanie.

Ópium 7B/+
Ópium 7B/+

Pop low 7B, Chtelnica, Slovensko

Boulder, ktorý preverí silu prstov, celého tela, ale aj flexibilitu, psychiku a občas aj hlasivky. Spomedzi všetkých ma najviac psychicky ničil a hral sa so mnou od prvého pokusu až po ten posledný. Čím viac som ho skúšal, tým väčší tlak vo mne vytváral, až kým sa mi ho pri svetle čeloviek a praskaní dreva nepodarilo konečne preliezť. Zanechal vo mne asi najhlbšiu emocionálnu stopu.

Imágo 7B , Končitá, Slovensko

Silový previštek zakončený delikátnym mantlom, po ktorom zostalo nejedno koleno krvavé. Bouldre tohto typu mi veľmi nesedia, ale vymýšľanie a skúšanie som si užíval. Vďaka nadmernej motivácii, ktorú ešte znásobil Filipov rozlezový prelez, som sa aj ja mohol postaviť na vrch tohto kameňa.

Imágo 7B
Imágo 7B

2.

Tento bouldrový rok by som ohodnotil na 10/10. V nemalej miere sa o to pričinil Frodo, ktorý bol najskôr na jar a aj teraz počas jesene a zimy ochotný so mnou chodiť a mrznúť pod skalami často aj za svetla čeloviek a reflektorov. Na jar by som nebol povedal, že tento rok vyleziem čo i len jediné 7B, a nie rovno desať! Čo si však vážim viac ako obťažnosť, sú zážitky, emócie a čas strávený pod skalami. Ak bude každý rok aspoň taký dobrý ako tento, tak si budem bouldering užívať čoraz viac.



MATÚŠ KAMENICKÝ

Odzemok priamo 6A, Psie skaly, Slovensko

Tento boulder ma stál dva výjazdy. Na jednom som to vymyslel a skrokoval, no nemal som už silu to spojiť, na ďaľšom som to potom vyliezol celé. Je to presne ten typ bouldru, aké mám rád – platňa s malými lištičkami.

Rovnováha vesmíru 5C, Blansko, Česko

Ďalšia platňa s lištičkami, na parádnej žule. Nakoniec som to vyliezol úplne inak, ako som na začiatku skúšal, ale aj v tom je čaro boulderingu.

Rovnováha vesmíru 5C
Rovnováha vesmíru 5C (foto: Elena Ružičková)

Spodná osmička 6A+, Píla, Slovensko

Poznáte to, keď chytíte flow od začiatku do konca bouldra a s ľahkosťou ho vyleziete? Pre mňa najkrajší boulder tohto sektora.

2.

Ako by povedali naši hokejisti: „Rok bol, aký bol, a liezol som, ako som liezol.“ Zaujali ma najmä nové sektory na Píle: Hrad a Kalvária, kam sme na jar a v lete chodili. Úprimne ďakujem všetkým, čo sa pričinili o ich vznik a servírujú nám takéto parádne kúsky v dostupnej vzdialenosti. A teším sa na ďalší sektor pri cintoríne.

Aj keď som sa s frekvenciou výjazdou nepretrhol, pridal som si na Ostaši ďalšie 6B a zopakoval aj to moje prvé, na Posvätke. Trochu ma mrzí, že som málo liezol na jeseň. Dal som len dva výjazdy (Posvätná skala a Pukanec) a potom nastúpila šedivá sychravá temnota.



JANA VINCOURKOVÁ

1.

Top 3 bouldery v tomto roce… tak to bude lehké a zároveň trochu neoriginální, protože pro mě je boulder hezký tím, jak v něm musím zabrat. Takže v top trojce nejhezčích boulderů bude zároveň top 3 nejtěžší bouldery.

Conquistador 8B, Sklapsko, Česko

První je 100% Conquistador (FA), který se nachází v oblasti Sklapsko. Je to nová oblast, kterou jsme s přítelem objevili teprve letos (2020) a stihli tam udělat spoustu krásných boulderů. Mezi nimi byl právě boulder Conquistador na sektoru „Amerika“. Boulder je těžký, ale po lištách, a to mi jde, je tam spoustu kroků, takže si tam člověk opravdu zaleze a zároveň to bylo první ženské 8B v ČR.

Conquistador 8B
Conquistador 8B (foto: Martin Švec)

Rustam 8B, Holštejn, Česko

Potom následuje boulder podobného charakteru, a to je Rustam, konkrétně těžší verze bez hrany. Tento boulder se nachází na Lidomorně na Holštejně. Začátek boulderu je za strašně malé lišty, které překvapivě mě nedělají problém, ale zase jsem strávila delší dobu vymýšlením konce, kde každý dosáhl. Tohle vymýšlení na skalách, jak který krok udělám, mě hrozně baví a že jsem tady nějakou dobu strávila! Tak proto to bude asi taky jeden z boulderů v top 3.

Rustam 8B
Rustam 8B (foto: Martin Švec)

Něžné dotyky země – long 8A, Pernštejn, Česko

No a třetí boulder, v tomto roce nejhezčí, byl asi Něžné dotyky země – long na Pernštejně, protože zase… delší boulder, kde si člověk musí pohlídat více míst, nejen jeden crux, a taky trochu vytrvalostní. Tentokrát to nebylo za tak malé lišty, ale stylově mi to hrozně sedlo a bavilo mě se v tom hýbat.

Něžné dotyky země – long 8A
Něžné dotyky země – long 8A (foto: Martin Švec)

2.

Na to jak byl rok 2020 omezený z hlediska možnosti chodit a trénovat na stěnách a na kampusech, musím říct, že pro mě byl velice úspěšný. V podstatě jsem si splnila svůj sen, kterým bylo 1. ženské 8B na skalách a k tomu se mi podařilo vylézt i několik 8Aplusek. Takže výmluvy stranou, dá se to zvládnout i se dřevěnou lištou zavěšenou na schodech.

Na české lezecké scéně mě zaujalo, jak každý, kdo vylezl po prvním covid-lockdownu ven, byl strašně silný. Takže pro mě určitě velká motivace, protože vidím, že všichni poctivě makali a to je super.



MILAN JAMRICH

1.

Očný kontakt 6C, Rozbehy, Slovensko

(medzičasom 6B+)

Život ide ďalej 6C, Pod Báborskou, Slovensko

(opakovane lezené bez kameňa na nohu – možno ľahšie 7A)

Studený štart 7A+, Kamenné, Slovensko

Tak k tomuto mám komentár: prvý krok je tak 7B, druhý ľahšie 7B, a potom poctivé 7A. Vdaka Tomasovi, ktorý mi vymyslel spôsob ošulenia prvého kroku (vynechať ho), druhý krok som ošulil po svojom (vynechal som), a potom som to dobojoval. Môj asi najťažší prelez minulého roka.

2.

Tento rok je už od začátku nejaký divný. Co sa nepokazilo, to sa posralo, a co sa neposralo, alebo nepokazilo, to sa nekonalo, alebo odložilo. Začátkem minulej zimy sme ešte riešili Pustáre, ale po novém roku zpustli. To sme sa presunuli na vápence do Podhradá.

Zakál ma doktori zas nezačali zakálat, tak sme vykálali Mučíreň. Je to taká stenka, kolem keréj sa chodí lozit na Angpou. Po zakálaní sem teda hojil nové jazvy v Mučírni. Tá má jediný problém, a to je voda. Pred prelezmi sa oplatí posušit a vyčistit z lana. Ináč velice pjekné, odporúčam.

Pár x sem sa tu odporúčal aj já. Aj čučal. Aj ručal. Výhodu je, že ked nevíš nejaký krok, dá sa ošulit, či už z jednej, alebo druhej strany. Proto ked ťa limituje kríž za 6C, oblez to 7A-čkem zprava alebo zlava, a vráť sa do linky, aj tak ťa čaká zábava, a jaká veru, ve výleze z linky, už nesceš letet do dolinky, tak dolezeš to teda hore, a máš sa na pozore, jak v zlém horore.

Príprava je tu alfu a omegu. Ale aj beta, gama a delta sa hodá. Beta spotuje, tlama je jak gama, a z delty sa do madraca rotuje. Ináč zjari sa tu motalo kopec ludí, kerí sa inokedy motajú po svjece, ba aj nekerí krakeni sa vypustili z kampusú a pivníc do volnej prírody. Výsledkem je 7-mičková smršť v MK, ale sem-tam sa už aj 8-mičkuje, zatál sice nesmelo, jako by sa nescelo.

Začátek tejto jesene ma znovu zachytil v mojej oblúbenej destinácii, akurát ma už nekálali, ale ma napichli a vypalovali, jak Henricha VIII, či kerý to byl, skoroželeznú tyču, mne chválanekemu, né jak jemu do zadku, mne to dali na Jánosíka, medzi rebrá. Tož už sem jako zebra, páskovaný.

Potém sa posralo počko, a aj tak sem byl u bratrú okuknút mosty a Mlýnský vrch (zrovna lovili kance) a Vetrnou Húrku. Už sa tam teším naspátek. Každopádne, karantény a lokdauny tu máme zas, tak sem zvjedavý.

Sem rád, že sa Palino s Tomasem hecli a vylézli Náhrobné kamínky, ešte spojit Koráb + Peripetia, a dolézt superlinku na Golemovi na Dubníku. Též sa teším do Tater na podmínu na Popradské. To je asi tak šecko.



VILIAM FERČÁK

1.

Gold Rush low 8A+, Mengusovská dolina, Slovensko

Pre mňa veľmi hodnotný boulder. Pamätám si, keď som ho prvýkrát uvidel ešte ako nikým nedotknutý panenský projekt. Keď som ho prvý raz skúsil, ostré chyty a koordinačná pumpa v závere s vysokou nohou mi pripadali nereálne. Sporadicky sme ho minulý rok skúšali, ale kľúčový krok nepúšťal. Toho roku som to skúsil s inou nôžkou, ktorá síce bola menšia, ale trošku nižšie, čo mi vyhovovalo, a po zopár večerných návštevách sa podaril prelez.

Nocturnator 8A+/B, Mengusovská dolina, Slovensko

Boulder z dielne Lukáša Petriľáka, ktorý výrazne potrápil moju vytrvalosť. Ťažší variant legendárneho Nocturna naprieč celým previsom dominantného skalného masívu pri Popradskom plese. Prelez bol pre mňa jeden z najepickejších momentov. Spojenie nočného lezenia s atmosférou Vysokých Tatier a skvelou partiou kamošov – jednoducho dokonalý bouldrový zážitok.

Strážna veža 8A, Spišský hrad, Slovensko

Tento rok som znovuobjavil skalný masív priamo pod Spišským hradom, kde sa písala história slovenského boulderingu. Do očí mi hneď udrela čistá priama línia bez obmedzení, po ťažkých sklopených chytoch. V lete boli nedržateľné, ale na jeseň sme sa vrátili a podaril sa prelez. Boj až do konca.

Úsmevným momentom bolo, keď nás tesne pred prelezom prepadol správca hradu mysliac si, že tam s detektorom kovov hľadáme staré Andrássyho poklady.

2.

Tento rok hodnotím veľmi pozitívne. Najviac ma potešilo, že sa mi postupne podarilo odstrániť trojročnú bolesť golfových lakťov, ktorá ma paralizovala. Po dlhšom čase tak môžem začať plnohodnotne a hlavne bezbolestne liezť.

Mám veľkú radosť z potenciálu, ktorý sa ukazuje vo Vysokých Tatrách. Pre mňa ako bouldristu na Slovensku, ktoré nie je až tak bohaté na bouldre, je úžasne mať miesto, kde sa dá realizovať. Pred pár dňami som sa dozvedel aj o novoobjavených kameňoch blízko Popradského plesa, tak sa teším na další rok a developing ďalších tatranských krások.



VLADO NAGY

1.

Kozatá Chtelničanka 7C, Chtelnica, Slovensko

Ako sa na jar roztopili snehy, začalo obdobie korony. Chodil som s rodinkou do prírody a popritom poliezol niečo aj na kameňoch. Predĺženú Chtelničanku som si vybral, lebo som cítil, že mi to pôjde a je reálne to spojiť. Bral som to ako ideálnu tréningovku na skaly a na lano, lebo po zimnej stenovej sezóne som drevený a bez vytrvalosti. Bonusom bolo, že v deň prelezu som ešte pridal aj Nočný spoj, ktorý som sporadicky skúšal. Ten skok som skočil veľakrát, ale po ňom som už nevedel doliezť tú akože šestku.

Hrobár 7C, Bystřička, Česko

Tento bouldrík som si vybral, že ho budem chodiť skúšať po práci, keď nikoho nezoženiem na lano. Ľúbilo sa mi to hneď z videa. Silové ťahy, nie veľmi na prsty. Keď som k tomu prvýkrát prišiel, zistil som, že to je o dosť vyššie, než sa zdalo. Dopad tiež nie je ideálny. Chcel som to hneď vzdať, ale keď som sa tam už dotrepal s matracmi, tak som začal skúšať. Podarilo sa mi naložiť nekontrolovaný pád medzi bouldermatky a narazil som si pätu. Vtedy som si uvedomil, že keď leziem sám, musím si dávať aspoň telefón niekde blízko dopadu. Postupne som sa v tom udomácnil a prelez celkom potešil.

Minimal 7A+ a Maximal 7B, Končitá, Slovensko

V čase, keď boli dlhé dni a dalo sa po práci ísť aj niekde ďalej, som bol s Kmochom viackrát aj na Končitke. V jeden deň som za náš cieľ vybral Ideál, ktorý som si napozeral. Myslel som si, že keď je to strop, tak to bude silovejšie, po väčších chytoch. Moc som sa v tom nepohol, lebo prsty mi ohýbalo v lištách ako gumové medvedíky. Náhradný plán bol Minimal, ktorý som skúšal vždy, keď som sa vyskytol na Končitej – a nikdy mi nešiel ani náznakom. Tentokrát zrazu prsty podrtili dierku, fix bol mocný a všetko zapadlo do prelezovej mozaiky. Hneď som pridal aj Maximal, ktorý zdanlivo pridáva len nižší štart a dve madlá, ale potom v Minimale to už dosť cítiť. Myslím, že teraz by som tam zase mohol neúspešne chodiť niekoľko rokov a kroky by som nezopakoval.

2.

Môj bouldrový rok by som rozdelil na tri obdobia: 1. bouldrovanie na plastiku, 2. bouldrovanie na kameňoch a 3. bouldrovanie s lanom.

Bouldering na stene je skvelý tréning sily. A aby som mal väčšiu motiváciu trénovať, zájdem občas aj na preteky. Na jar, keď je sila, snažím sa viac bouldrovať vonku. Keď už cítim, že začínam byť rozlezený a sila ide postupne dole, začnem liezť vytrvalosť na lane. Lezenie na slovenských skalách je viac-menej bouldrovanie s lanom. Krátky ťažký boulder a ľahšia omáčka okolo. Baví má to striedanie oblastí a štýlov lezenia.

Páči sa mi, ako sa postupne rozvíja bouldering v Tatrách. Výlety do Tatier patrili medzi top akcie tohto roka. Aj keď už nebola forma, tak tie balvany stáli za to. Ľúbi sa mi aj, ako množstvo mladých nabehlo na bouldre a s akou prevahou drtia ťažké prásky.



KATEŘINA ZACHRDLOVÁ

1.

Climax 7A a Durex 6C, Bor, Česko

V letošním roce jsem moc nebouldrovala, v druhé polovině roku jsem spíš lezla na laně, dokonce i na písku, i když teda tam jenom na druhým, protože jsem hroznej strašpytel. Co se týče bouldrů, tak na konci května se mi konečně podařilo vylízt Climax a Durex na Boru. Bylo to pro mě dost cenný, protože oba dva jsem zkoušela několikrát, ale vždycky marně, nahoře jsem se vždycky nějak zasekla a nepřišla jsem na to, co dál. A protože oba bouldry mají stejnej výlez, když jsem rozklíčovala jeden, tak druhej už šel jako nic.

Climax 7A
Climax 7A (foto: Jakub Jedlička)

Pravej 7A, Ostaš, Česko

Můj úplně top letošní bouldr je rozhodně Pravej na Ostaši. Tuhle klasickou linku jsem zkoušela snad milionkrát, snad pokaždé, když jsem šla okolo, dala jsem pár pokusů, ale i když jsem měla zrovna super formu, divnej krok do dírky nahoře jsem prostě nikdy nemohla udělat. A co bylo tentokrát jinak? Vůbec nevím. Jako vždycky jsem zkoušela mých asi pět různých programů a najednou to vyšlo. Ani nevím, kterým z nich. Najednou jsem konečně držela dírku a dostat se nahoru k zaslouženým borůvkám už vůbec nebyl problém.

Climax 7A (foto: Jakub Jedlička)
Climax 7A (foto: Jakub Jedlička)

A jestli jsem měla z vytouženýho přelezu radost? Cítila jsem po několika letech spíš úlevu, že příště, až půjdu okolo, budu moct jít rovnou dál bez dalších marných pokusů.

2.

Jak už jsem psala výš, můj letošní lezeckej rok byl hlavně ve znamení lezení s lanem. Rozhodně mi nešlo o nějaký výkony, ale hlavně o radost z pohybu a pohodu venku s kamarádama. Z české lezecké scény je podle mě nejzásadnější výkon Elly Adamovské v Moskvě! O tom ale určitě všichni všechno ví, takže není potřeba se o tom tady nějak víc rozepisovat…



MARTIN ŠVEC

1.

Uvolněná mysl 8B, Moravský kras, Česko

Krásnej bouldr na kterej jsem jezdil se Š. Stráníkem a Š. Volfem. Borci ho zkoušeli a mně to přišlo absolutně nerálný, raděj jsem si ničil kůži v boudru Asgard hned vedle, který je taky za 8B. No nicméně jsem jen zíral jak se v tom borci potí a nedovedl si představit, že bych tu sekvenci 2. – 5. krok mohl kdy udělat. Párkrát jsem si to zkusil, byla to marnost, paty mi fakt jdou, ale tady ani obraz ani zvuk.

Koupil jsem si kvůli tomu i nové lezky s užší patou, původně jsem to párkrát zkusil v Solutionech, ale v nich ta pata prostě ne a ne držet.

Nové lezky bum prásk a najednou ten 3. krok nebyl vůbec těžkej, pak už šlo jen o to nabrat silovou vytrvalost, abych těch devět hrozně silových kroků dal v kuse, o sešny později jsem to prohrčel, jako by to byla nějaká 5-tka. V těch podmínkách, který byly ten den, to možná i ta pětka byla.

Uvolněná mysl 8B
Uvolněná mysl 8B (foto : Jakub Konečný)

8&1/3D+ 8A+, Babí lom, Česko

Takhle z jara jsem si vyběhl na Babí lom hned za Brnem ověřit si, že tam fakt žádný těžký bouldry nebudou. (O co je to blíž autem, o to se víc pak člověk projde.)

Kdysi se tam lezly s lanem nějké 5-tky za zabouchané šlapky od kol do spár, no klasika 70. let. Všichni tvrdili, že tam potenciál není a že materiál je to prostě hrozný, já ale nevěřím, dokud to nevidím na vlastní oči, to už mě sice stálo spoustu zbytečně nachozených kilometrů, ale občas se zadaří.

No takže na Babím lomu se zadařilo a potenciál to skýtá a to ne malý. Materiál je to sice ostrý, ale takový jako nikde jinde.

Našel jsem projekt, kterej vede na 60 stupňů převislou desku za neskutečně malé lišty a velmi blbé nohy. Než jsem se odhodlal tam zajet, tak uběhlo asi půl roku, ale díky tréninku na boulder Conquistador jsem v lištách hodně zesílil a cítil jsem, že by mohla být šance i tady. První den byl katastrofální, ze začátku se zdálo až k smíchu to, že jsem si myslel, že by to mohlo jít, v duchu jsem si ale říkal, žeby můj vysněný projekt za 8B+ po lištách?

No už jsem sem tu Janču do kopce vytáhl, tak se prostě kousnu, ať si neříká, že ji sem tahám zbytečně, alespoň to zkusím vymyslet, abych věděl, na co trénovat.

Nakonec jsem to ten den vymyslel a dal dokonce i jeden dobrý pokus. Což mě dost zklamalo, rozhodují tam nohy a bohužel to jde dost dobře odpatovat, když to člověk umí.

Třetí den to nakonec padlo za hrozné zimy, ale za skvělé podpory Š. Stráníka, který to ten den dal taky! Rozhodli jsme se pro klasifikaci 8A+, ale čas ukáže, je to fakt těžký. Zároveň jsme našli další převislé desky, s potenciálem pro hodně těžkou a atypickou oblast hned za Brnem, leze se tam totiž po malinkých kamíncích vlepených do skály. To jsem nikde jinde ještě neviděl krom meteory, ale to jsou spíš brambory, a možná Margáče. Už je tam i pár lehčích bouldrů a snad z jara bude i nějaké to info, kde je najít (i s fotkami). Zatím je tato oblastička v začátcích, ale je se na co těšit (od 5 do 8C).

8&1/3D+ za 8A+
8&1/3D+ za 8A+ (foto: Jana Vincourková)

Dach co budí strach 8A, Sklapsko, Česko

Tohle považuji za největší úspěch tohoto roku, a to ne lezecky, ale objevitelsky. To že jsem takovýto kámen vůbec našel, je prostě haluz tak, jako zbytek kamenů okolo. Na Sklapsku, dost se to tam letos rozrostlo, a to hlavně díky kamenům okolo tohoto bouldru, a dobré práci silákům, co to tam jezdí kosit.

Začlo to zase klasicky. Objevitelské duo M. Švec a Š. Stráník se rozhodli prozkoumat to víc na Sklapsku. Bylo by super tam mít víc bouldrů, než jen ty, co vedou na Fénixe.

Štěpa hřeben prošel asi do půlky a našel jednu krásnou převislou stěnku, hurá alespoň něco. Pak skály ale na delší dobu končí, a tak dál nešel. Jenže já se jeden den fakt nudil a běhal jsem po celém lese, že tam prostě ještě něco najdu. No a zase se jednou vyplatilo jít dál, než se zdá být rozumné. Oblastička jako nějaký sektor ve švýcarském Ticinu a hlavní klenot je právě tento Dach.

Jen škoda že není o trošičku těžší, avšak s touto klasou má možnost si ho užít víc lidí. Všem Sklapsko vřele doporučuju, od každé klasy se tam nějaký ten 5tihvězdičkový boulder najde.

Dach co budí strach 8A
Dach co budí strach 8A (foto: Jan Špiroh)

2.

Rok 2020 jako takový? Spousta zrušených lezeckých výletů, hodně nudy doma, dlouhé hodiny visení na Il Domani zachyceným na schodech a spousta FA-ček všude možně po Česku.

Já si tohoto roku vážím, ne díky přelezům, i když nakonec se i něco podařilo, ale díky novým kamenům, které jsem našel, a s nimi i motivaci trénovat. Snad je i v dalších letech co přelézat. To, co jsem letos vylezl, nebylo to nejtěžší, co se mi podařilo najít, a teď mě čeká celá zima drcení, na což se těším. Hlavně konečně nemusím za těžkými bouldry daleko do Alp, nebo jen a pořád do toho Krasu.

Překvapilo mě asi nejvíc to, kolik toho tady je ještě neobjeveného, nejvíc mě baví dělat nový boudry, tak jsem rád že jsem toho letos našel na pár let dopředu.



JAKUB FÁBRIC

1.

Lovec perál 7C, Píla, Slovensko

Pre mňa „maturita“ ťažkého boulderingu. Po počiatočnej frustrácii na začiatku sezóny kvôli zlomenému prstu som sa slušne rozliezol. Prvá návšteva Píly a hneď sa podaril Arkas, čo ma namotivovalo do vyšších čísiel. Nerozhľadený v iných oblastiach som zostal verný Píle. Jedinou možnosťou bol tak práve Lovec perál – fotka s Olim v sprievodcovi ma veľmi inšpirovala. Krásny sklon, čistý rez, silové ťahy po malých lištách. Prvá návšteva bola čisté Waterloo… Čakal som hladký priebeh a hoci som ho skrokoval, vyceril na mňa zuby. Nechal som tam kus kože a bouldrové sebavedomie. Druhá návšteva ale bola iná káva. S čistou hlavou, novými lezkami a silnými prstami dlho neodolával a za cca 2 hodiny boli perly vo vrecku. Pre mňa Lovec znamenal bolesť aj radosť a štartovaciu motiváciu do ďalších 7C na Záhorí. A potvrdil poznanie, že ak chce človek perlu, musí si niekedy siahnuť až na dno.

Karmanténa 7C, Pod Báborskou, Slovensko

Po úspechu na Píle som si chcel rozšíriť obzory a voľba padla na Záhorie. Radim mi povedal o novej oblasti Pod Báborskou a na internete som našiel videá, ktoré ma nalákali. Pôvodne som mal namierené do Pohanského kríža, ale po príchode ma hneď oslovila Karmanténa. Top boulder v Karpatoch – technicky hravý, krásna koza, kríž, úžasné kroky. A ako bonus intimita sektoru. Za 3 hodiny bolo posekané, až mi bolo ľúto, že tak skoro a nemohol som sa z tak krásnych pohybov tešiť dlhšie.

K bouldru sa viaže aj „veselá příhoda z natáčení“. Pri jednom z pokusov som spadol takmer z topu – a naviac tak, že som nohou netrafil bouldermatku a obalil si lezku vrstvou bahna. Frustrovaný a naštvaný som sa to s výrokom „mám zničenú lezku“ rozhodol pre dnešok zabaliť. Až Radim mi ukázal, že sa jednak dokážem ukľudniť a druhak, že takto „pokazená“ lezka sa dá „opraviť“. Vrátil ma späť do hry a, chvalabohu, úspešne.

Nocturne Part II 8A, Mengusovská dolina, Slovensko

Tento boulder bol súčasťou boulder-blastového menu v rámci jamesáckeho THT. Vďaka Tomasovi, ktorý ma pripravil na každotýždenných výjazdoch do Chtelnice, som bol v najlepšej forme. Ako bonus skvelá atmosféra vytvorená ostatnými účastníkmi Boulderblastu – skrátka ideálna kombinácia všetkých esencií správneho boulderingu. Do Nocturna ma po riadnej búrke „nahnali“ ostatní súťažiaci a v zdravej hecujúcej atmosfére neodolal. Silová pecka v previse, krásne päty až za hlavu a výlez so skokom do „thanksgod“ madla za odmenu. A k tomu tá scenéria – odraz masívu Tupej a Ostrvy v pokojnej hladine Popradského plesa – no nekúp to!

2.

Môj bouldrový rok dopadol výrazne nad očakávania, so sezónou som veľmi spokojný. Takmer z každého výjazdu som prišiel domov s hodnotným prelezom. Do zbierky pribudlo 2x 8A, 2x 7C+, 13x 7C a mnoho bouldrov nižších obťažností. A navštívil som veľa oblastí, ktoré som predtým nepoznal. Vzhľadom na covidovú situáciu sa mi podarilo navštíviť aspoň jednu z najznámejších kultových oblasti Ostaš v Českej Republike. Tam som si užil parádny bouldering po drsnom pieskovci.



MAREK ČIKEL

1.

Jump Street 6A+, Murgtal, Švajčiarsko

Časy spred troch rokov si pamätajú krátky silový príťah a to bolo všetko. Predstava o priamom preleze cez pár malých líšt bola nerealizovateľná.

Tentokrát som predviedol ten istý silový príťah, ale bola tam rezerva, ktorá dala priechod pohyblivosti a kreativite. Krásne sa mi podarilo zašpičkovať hornú hranu, založiť pätu. Z tejto pozície som spravil prehmat pravou rukou do malej lišty a pustil opäť celé telo do prstov. Následne ma čakal priamy prelez cez lišty. Touto kreatívnou cestou som sa vlastne na tie lišty doslova spustil. Ani po prehmate z líšt do topu som nepocítil nejakú silovú úľavu, naopak, prekvapil ma pekelný mantel.

Jump Street 6A+
Jump Street 6A+ (foto: Magali Rafaela Indergand)

Po viacerých pokusoch vznikol krásny balet, hoci trpký. Murgtal jednoducho bolí. Pre mňa jednoznačne pohybový hightlight 2020. Na záver treba dodať, že je to malý, kompaktný a previsnutý boulder.

Jump Street 6A+
Jump Street 6A+ (foto: Magali Rafaela Indergand)

Comedy Club 6B+, Murgtal, Švajčiarsko

Comedy Club je jeden z najdlhších a najviac odolávajúcich traverzov, ktoré som preliezol – keďže nadväzuje na ďalší traverz s výlezom (Olaf Schubert). Hoci som ho preliezol už v roku 2019, nemal som pocit, že by mi to šlo s ľahkosťou (a opätovné pokusy to potvrdili).

Comedy Club 6B+
Comedy Club 6B+

Crux tvorí komplikovaná kombinácia malých ostrých výstupkov, ktoré musia byť držané veľmi presne, a polohovanie hrany lezečky na malom skosenom stupe. Ak vám Comedy Club prinesie veľa smiechu, bude to smiech cez slzy. Vylepšil mi ale dôveru v státí na malých chytoch cez hranu lezečky, čo si cením asi najviac. Rovnako mi vycibril pamäť, keďže som si kľúčové miesta pamätal cez pomyselné značky alebo polohu machu.

Comedy Club 6B+
Comedy Club 6B+

Po prekonaní kľúčového miesta sa ale zábava nekončí. Prechod medzi Comedy Club a Olaf Schubert tvorí prelez cez hranu. Ten je skutočne bolestivý a má moc poslať vás v okamihu dolu, čo je po zdolanom cruxe ťažko predýchateľné. Zvyšok je o koncentrovanom doleze za 5+. Dovolím si ale povedať, že aj v tejto pasáži číha nástraha hlavne pre tých, ktorí majú problém so znášaním bolesti. Vzhľadom na dĺžku traverzu vie byť natoľko akumulovaná, že môže byť dôvodom pre ďalší Comedy Club.

Dolorez „8C+“, Murgtal, Švajčiarsko

Myslel som si, že medzi top 3 sa dostane Primo noir 7A, ale, žiaľ, tento rok som ho nedokázal topovať. Potrebujem k nemu ešte jednu bouldermatku. Uvoľnilo sa tým však miesto pre čosi iné…

Neviem meno ani obťažnosť, ale má ženské meno. A 8C+ neodzrkadľuje náročnosť, ale stupeň poškodenia celej boulderingovej oblasti. Nazval som ho Dolorez. Jedno z trpiteľských mien.

Keď som zbadal prvý kameň v tejto očividne narýchlo vytvorenej oblasti (25-30 bouldrov), nechápal som, odkiaľ sa tu zobral tak mohutný balvan s tak pravidelnými kruhovými škrabancami. Najskôr som si myslel, že to je následok bezpečnostných oceľových sietí, ktoré sa inštalujú na stenách pri cestách. No tie majú oveľa väčšie oká a toto miesto bolo posledné, kde by sa mohli objaviť. Po chvíli som si uvedomil, že to bola brúska s kartáčom, ktorou čistili boulder od machu. Vidieť niekoľkometrové balvany od vrchu po spodok doškriabané, je horor. Preto Dolorez.

Zvláštne je, že umelec, ktorý sa toho dopustil, bol zrejme natoľko spokojný s výsledkom, že takto zmaľoval celú oblasť. Je to memento pre tých, ktorí tabuizujú a zľahčujú výroky kritikov, ktorí si občas dovolia niečo bouldrovej komunite vytknúť alebo na niečo poukázať.

Dolorez
Dolorez “8C+“ (foto: Magali Rafaela Indergand)

2.

V 2020 som sa ocitol intenzívnejšie na lane vo Francúzsku a od toho momentu som si akosi nedokázal nájsť cestu k boulderingu. Podpísal sa pod to z časti aj môj vnútorný boj s boulderingovou oblasťou, ktorú mám najbližšie. Podmienky sa tam rapídne zmenili narastajúcim počtom lezcov a lano bolo pre mňa útočiskom, istotou samoty.

Ďalšou kľúčovou skutočnosťou bolo, že som dlhšiu dobu dookola liezol ťažšie bouldre – s cieľom liezť ich ľahko. Následne som si nevedel nájsť cestu k niečomu novému a radšej som volil lano. Jedného upršaného dňa som ale zazrel aktivitu na boulder.sk a pocítil som, že je čas. Čas navštíviť bouldre, a väčšmi tie, ktoré mali niečo spoločné: špecifickú nedostupnosť a stupnica obťažnosti tu hrala druhé husle. Cez tieto bouldre a prichádzajúcu jeseň som našiel stratený mier s Murgtalom.

Navzdory tomu, že slovenská boulderingová scéna je odo mňa ďaleko, dotýka sa ma. Práve aktivita Slovákov ma vyhnala von za bouldrami, keď som blúdil vo váhaní.



ROBO LUBY

1.

Ilúzia 8A, Končitá, Slovensko

O tomto bouldri už bolo napísané veľa, pre mňa zatiaľ top boulder, čo som na Slovensku liezol aj vyliezol. Trvalo mi to na jar len jeden deň, ale kľudne by som sa do takéhoto bouldra vracal aj pravidelne.

Ilúzia 8A
Ilúzia 8A

Eswirdschonirgendwiekunstsein 8B, Kochel, Nemecko

Tento rok som kvôli práci strávil veľa času v Mníchove. Keď zavreli steny, ostali mi len najbližšie skaly v oblasti Kochel. Hneď po prvej návšteve som vedel, že sa sem ešte veľakrát vrátim. Po prvých prelezených 8A-čkach som začal pokukovať po niečom ťažšom, konečne som mal príležitosť nájsť si bouldrový projekt vo vyššej klase. Doteraz som sa na výjazdoch sústredil skôr na kvantitu, nikdy som nemal chuť stráviť vo Fontáči alebo Magicu veľa času len v jednom bouldri. Hneď som si vybral projekt, čo by mi sedel – s dlhými prečahmi v strope. Postupne som ho odomykal a po troch návštevách preliezol.

Eswirdschonirgendwiekunstsein 8B
Eswirdschonirgendwiekunstsein 8B

Mini ploskačka 7B+, Makita, Slovensko

Skrytý, nie moc známy klenot na Makite. Parádny skok ako vo Fonte. Dva zlé nástupové chyty, ešte horšie stupy a treba vyletieť až do hrany. Takéto bouldre ma bavia!

Lezie Aďo Capko

2.

Môj bouldrový rok 2020 bol naozaj progresívny. Za posledné roky som vyliezol veľmi veľa bouldrov na umeline, ale relatívne málo na skalách. Už som túžil zahryznúť sa do niečoho ťažkého, nájsť výzvu, ktorá mi zaberie viac času a energie. Nikdy som totiž nenacvičoval jeden projekt dlho, a tak sú moje limity pre mňa ešte neznáme. Práve nemecká oblasť Kochel mi umožnila sa konečne niekam posunúť a získať aj sebavedomie na ťažšie kúsky.

Veľmi sa teším, ako sa chalanom podarilo objaviť a preliezť veľa ťažkých bouldrov v Tatrách v ôsmom stupni. Práve to mi na Slovensku chýba. Tiež by som sa chcel podieľať na vytváraní oblastí a položiť základy pre bouldering v najvyšších stupňoch. Možno nemáme toľko potenciálu ako Švajčiarsko, ale určite sa u nás dá vybudovať podobná oblasť ako Kochel, kde by mohli mladí lezci skúšať bouldre v najvyššej obťažnosti.



VERONIKA LIĎÁKOVÁ

1.

Život ide ďalej 6C+/7A, Pod Báborskou, Slovensko

Kamaráti, tento pekelný a nekonečný traverz mi nedá spávať ešte dnes. V snoch sa mi neraz premietal celý krokosled. Toľko chytov, čo som tam vylámala, a nespočet pokusov, ktoré som doň dala, to hádam ešte nik do žiadneho 6C-čka nedal. Postupne tým bouldrík trošku sťažel. Názory na jeho obťažnosť sa rôznia, no hádam ešte nikto okrem Oliho nepovedal, že je to ľahšie ako 6C+. Pozdravujem.

Počas druhej session, v pokuse pred vylomením jediného madla, ktoré tam bolo, som ho už mala celý prelezený, spadla som v predposlednom kríži. Ďalším pokusom mal padnúť, bola forma, prsty akurát zahriate, ale o čom by to bolo, keby som to šupla druhou návštevou, všakže. Kam by som sa potom celý rok vracala?

Čo osud chcel, ďalším pokusom som štýlom filmového kaskadéra vyletela so šutrom na bouldricu a odletela zo záberu dole briežkom. Prikladám videjko, aby ste mali lepšiu predstavu a trošku sa v týchto všedných dňoch pobavili.

Každopádne, toto osudové vytrhnutie ma sprevádzalo celý zvyšok roka a nebola som schopná doliezť celú linku. Betu som prehodnotila trikrát. Trepala som sa tam s bouldricami sama aj s dieťaťom. Raz sme tam dokonca prišli a iba zmokli. Aspoň sme mali výlet. Keďže mám úplne inú betu (lebo väčšina ľudí nemá tak polmetrový výškový a dĺžkový hendikep, na čo sa s radosťou vyhováram), predposledný krok idem do pomerne nepríjemného kríža, a to je moja smrť. V tomto kroku som odvtedy zakaždým spadla a tak zostal bouldrík v roku 2020 nevylezený. Jednoznačne je toto svojím spôsobom, a určitou dávkou irónie, pre mňa top boulder v tomto roku.

Poľovnícka kapsa 6C, Pod Báborskou, Slovensko

Aby som nepísala len o tom, čo som zase nevyliezla, ale aj o niečom príjemnejšom, pol metra doľava od mojej traverzovej nočnej mory je pekné, pre zmenu previsnuté, 6C. Úprimne, príde mi značne ľahšie ako spomínaný traverz, ale možno to bude tým, že silovinky ja rada – čo nemám v technike, mám v bicákoch. Pri prvej návšteve som si náladu počas prvého lockdownu vylepšila páve týmto prelezom. Vtedy som ešte netušila, aké muky ma tam po zvyšok roka budú čakať.

Od nikál do nikál 6C, Chtelnica, Slovensko

Čo by to bolo za rok bez návštevy Chtelky. Hneď po Podhradí mne najbližšia a najnavštevovanejšia oblasť tohto roka. Pravdepodobne počas toho najteplejšieho dňa tejto jari sa mi zachcelo preliezť si ďalší traverz. Áno, viem. Asi trpím nejakou poruchou a leziem to, čo mi ide najmenej. Možno je to nejaký nový druh masochizmu alebo to bolo tou pandémiou, či tým teplým dňom, no opäť raz som si sadla pod traverz. Veď keď nejde jeden, možno pôjde druhý. A tento je predsa previsnutý, tak by to malo byť v poriadku. Na moje potešenie to tentokrát bola pravda a tento silový traverz po rezavých lištách som spokojne preliezla.

Pravdepodobne si niektorí povedia, že sa u nás nájdu väčšie skvosty než tie, ktoré som vybrala (nehovorím o nikom konkrétnom, Michal), no mne sa tento rok zapísali v hlave najsilnejšie. Či už pre ich peknú linku, alebo drinu okolo nej. Veď vyskúšajte a posúďte sami.

2.

Rok 2020 sme započali bouldrovým tripom po Sardínii. Má u mňa v srdiečku vlastné miesto na piedestáli. Taká hladká a čistá žula, to sa len tak nevidí. Chystám článok, tak zatiaľ viac neprezradím.

Sardínia
Sardínia


JAKUB „SKOČÁK“ SKOČDOPOLE

1.

Dach co budí strach 8A, Sklapsko, Česko

Tuto oblast bych víceméně popsal slovy: „Co si nenajdeš, to nevylezeš,“ protože bez správných souřadnic, které nám poskytnul Štěpán Stráník, bychom všechny bouldry hledaly ještě dneska. Kluci, co tam jezdili už delší dobu, přirovnávali styl lezení k švýcarské oblasti Chironico. U Dachu co budí strach jim musím dát za pravdu. Je to jeden z nejhezčích stropů v ČR.

Dach co budí strach 8A
Dach co budí strach 8A (foto: Jakub Konečný)

Jeskynní perla 7C, Moravský Kras, Česko

Za mě je to nejkrásnější kolmáč v Krase a můj nejtěžší vylezený. Se Štěpánem Volfem jsme to ladili okolo hodinky a půl. Prsty mi to obrátilo na ruby, ale nakonec mě to pustilo.

Jeskynní perla 7C
Jeskynní perla 7C (foto: Jakub Konečný)

Synové velké medvědice 7B, Žulový vrch, Česko

Můj poslední vylezený bouldr roku 2020. Další perla, kterou jsem měl možnost si vylézt. Ikonická medvědice s relativně přísným výlezem. Správné tření je základ a dostatek kůže taky.

Synové velké medvědice 7B
Synové velké medvědice 7B

2.

Tento rok mi v hlavě utkvěla nejvíc oblast Avalonia, zmiňovaná ve filmu Stone Locals od Patagonie, kde jsem strávil skoro každou neděli od března do konce května, když jsem byl v Německu v práci. Hned po návratu domů, mi azylem byl Ostrov a jmenovitě Camp pod Císařem. Domácími oblastmi se mi na léto stal Sněžník a Labák. Povedlo se mi dokonce vylézt svůj první bouldr v obtížnosti 8B, no a týden na to jsem si natrhl poutko na pravé ruce. Tím pro mě lezení těžkých směrů v roce 2020 skončilo, ale zase jsem si vylezl spoustu bouldrů v obtížnosti 7A, do kterých bych se jinak nepustil. Takže všechno zlé je k něčemu dobré.

Na České scéně bych rád zmínil úspěchy Elišky Adamovské, protože to co zvládla v Moskvě, je opravdu dech beroucí záležitost a klobouk dolů. Ze slovenské scény mě nepřestávají bavit kluci, co se starají o rozvoj bouldrových oblastí v Tatrách. Směry vypadají krásně a doufám, že se tam co nejdříve dostanu.



BETKA BARATKOVÁ

1.

Okom bokom 6A, Končitá, Slovensko

Pre mňa je zážitok stretnúť boulder, ktorý ma aj po viacerých neúspešných pokusoch stále motivuje skúšať ho. Moja obvyklá reakcia totiž býva frustrácia, chuť hodiť sa o zem a kopať nožičkami. Tento kameň mi dal ochutnať ten radostný pocit z mikroposunov, keď niekde vzadu v hlave viem, že to možno bude za cenu zodratých prstov a trošky strachu, ale nakoniec ma pustí.

Nazri na svet 5C, Svätý Jur, Slovensko

Najprv traverz po peknej polici, potom výlezík špárou a ako odmena výhľad ponad vinice. Zostal mi spojený so spomienkou na príjemný teplý deň a šťastné špinavé deti robiace kotrmelce v kúdoloch prachu vedľa skalky.

Láska má mnoho podôb 5B, Kamenné tváre, Slovensko

Traverzy sú pre mňa celkovo výzva, rovnako tak pučenie sa na pomerne oblú policu bez možnosti zachytiť sa nejakého madla alebo hrany. Takže keď sa mi tieto dve veci podaria v rámci jedného bouldra, nejako to vo mne zostane zapísané.

Svätý Jur
Svätý Jur (foto: Dexo)

2.

Bouldrovú scénu väčšinou sledujem, len ak sa mi na záchode dostane do rúk nejaké zabudnuté číslo Horolezca. Tento rok bol výnimočný tým, že sme málo liezli na lane a viac objavovali lokálne bouldrové oblasti. Mám tak teraz aspoň predstavu, kam mi zdrhá muž, keď mu je doma pritesno.

Myslím, že som si lepšie uvedomila, koľko mravenčej práce je za tým, kým si niekto môže užiť pekný výlez. K tomu mi pomohol aj nový fajnový dokument o Končitej. Mňa vedia vždy nadchnúť ľudia, pre ktorých lezenie nie je len o svaloch a číslach. Oliver V. do toho vie vniesť aj kus poetiky, každý rok sa tak menej bránim byť súčasťou toho celého.



ANDREJ CAPKO

1.

Posledné roky sa v mojom zozname vždy nájdu okrem ťažších aj ľahké a pekné kúsky. Tento rok ale išla kvalita ruka v ruke s obťažnosťou. A tak aj moje tohtoročné Topky sú zároveň z tých najťažších, ktoré sa mi podarilo preliezť. A keď mám byť úprimný, ono aj to číslo niekedy hodne poteší.

Metakognícia 8A, Mengusovská dolina, Slovensko

Metakognícia je ľavým variantom známej Metanoie 8A, ktorú už dávnejšie očistili a vyliezli Zavaky a Vilo Ferčák. Tento rok sme sa do oboch pustili spoločne s Jurom Ravasom a Cyrilom.

Na Metakogníciu, ktorá vtedy ešte prelezená nebola, sme sa jedno pekné sobotné popoludnie vrhli hneď po preleze Metanoie. Spoločným namáhaním svalov a mozgových závitov sme vymysleli softvér, v ten deň ale už na dolezenie nezostala sila. Noc sme trávili na Baštách, takže sme sa nemali kam ponáhľať. Večer sme sa s chuťou najedli, nasali atmosféru kopcov haliacich sa do tmy a zaľahli sme na matrace zakutrané pod neďalekým previsom. Prečkali sme nočnú búrku a po rannej káve z koťoga sme boli ready. Teda, ja s Jurom, Cyril už od rána búšil. Kto pozná Cyrila, vie, že pokiaľ ide o lezenie, tak to berie seriózne!

V ten deň mu však prvý prelez nebol súdený a ja som sa chcel hecnúť. Vedel som, že to môže ísť, a v rámci našej priateľskej súťaže o prvý prelez som, samozrejme, cítil tlak ako sviňa. V prvom pokuse som sekvenciu mierne pokazil a nechýbalo veľa, aby som sa na hrane začal metať ako kapor. Chyba však nebola natoľko veľká, aby mi zabránila v preleze. Založené špičky som vytiahol, podržal a s enormným kyslíkovým dlhom som vymantlil až po prvý prelez Metakognície. Potešujúce je, že krátko nato ju preliezol aj Juro a o pár víkendov Cyril.

Metakognícia má teraz už minimálne šesť prelezov. Meno som jej dal na počesť mojej bakalárky, ktorú sa mi toho roku podarilo dokončiť. Metakognícia – učenie sa o vlastnom učení – je aj veľkou súčasťou prelezového procesu a lezenia ako takého. A okrem toho sa tam ten názov proste hodí!

Hulk 7C+ a Thanos 8A, Mengusovská dolina, Slovensko

Ani sme nemuseli ísť ďaleko, len o pár kameňov. Veľká prova trčiaca zo sute je jednou z dominánt Bášt a práve na nej sa nachádza ďalší z mojich top bouldrov. Hulk má všetko – silový začiatok, visenie za špičky, pätovačku, lišty, stisky, hranu, čo len hrdlo ráči. Je dlhý, ale dá sa v ňom oddýchnuť a na záver poteší neskutočne fotogenickým, ľahkým výlezom. Topka ako má byť.

Dopady sme spolu s Jurom (stavbyvedúci), Cyrilom a Filipom Novotným (lacná pracovná sila) upravili ešte počas metakognitívneho víkendu na Baštách. No a o krátky čas sme sa vrátili vyliezť bouldre, ktoré sa vďaka tomu otvorili. Prvý prelez Hulka nepatrí nikomu iného ako Jurovi Ravasovi. Ja som opakovanie pridal pár pokusov po ňom a trio doplnil Cyril. Deň ako vyšitý!

Thanos 8A
Thanos 8A (foto: Dáška Králiková)

Krátko nato sa mi podaril husársky kúsok, na ktorý som rovnako hrdý – prelez Thanosa, pravého variantu Hulka. Nástup, ktorý robí hlavnú obtiaž obom bouldrom, je rovnaký, koniec je však podstatne ťažší (najmä keď má človek nakúpené). Okrem toho je v ňom veľmi nepríjemná jednoprstovka, ktorá zaváňa amputáciou prostredníka. Nič také sa našťastie pri preleze neudialo, aj keď som mal pri posledných krokoch tmavo pred očami. Thanos 8A je určite ťažší ako Hulk 7C+, no plusko som sa mu ešte dať neodvážil. Zatiaľ si hovie na 8A a čas ukáže.

Tetrachlorid 7C, Bor, Česko

Ak som vravel, že v Thanosovi som išiel cez tmu pred očami, tak pri Tetrachloride mi cez ňu blikali aj hviezdičky. Jednoznačne najväčší boj, aký som tento rok zviedol. Tetrachlorid symbolizuje jediný zahraničný výjazd, ktorý sme tento rok stihli – trojdňovku do Boru a Ostašu. Liezol som ho v posledný deň unavený, opáskovaný, a vlastne som tomu poslednému pokusu ani veľmi neveril. No podarilo sa!

To, že som liezol z posledného, je na videu celkom počuť (sorry). A tom som musel to „čo ti j*be?!“ na konci vystrihnúť. Taká veľká bola moja radosť a úľava, že som sa spustil k takémuto nešportovému správaniu. Ale čo, aj také sa sem-tam stáva. Aspoň je jasné, že som za prelez ozaj vďačný. A ako sme sa neskôr bavili s Olim, ktorý má Tetrachlorid prelezený tiež, bez hanby by som mu pridal aj plusko. Na stupnici hodnotenia hviezdičkami (pred očami) je to ale 6 z 5!

2.

Už dlhší čas mám obľúbenú frázu zo seriálu Chernobyl, ktorá sa perfektne hodí ako odpoveď: Not great, not terrible. Začal sa trochu rozpačito – ešte z minulého roka ma trápilo zranené koleno, plány na jar strávenú vo Fontáči a vo Švajci sa kvôli korone zrušili a počas prvej vlny som si načal prostredník. Napriek tomu som strávil parádne dni s partiou v Tatrách, so Zavakym sa nám podarilo úspešne zorganizovať Boulderblast a aspoň som sa konečne dostal k nedolezeným bouldrom tu na Slovensku. Aj keď to možno nebol rok, aký som si predstavoval, nemôžem povedať, že bol zlý. Bol, aký bol, a som rád, že som mohol aspoň časť roka stráviť s dobrými ľuďmi na skalách!

Boulderblast 2020
Boulderblast 2020 (foto: Vlado Linek)

Na slovenskej scéne som so záľubou a nadšením sledoval bouldrové dianie počas prvej vlny. Vždy som čakal, komu čo pribudne do denníčka, kde aké video budem môcť zjastriť. Osobitne ma veľmi bavilo duo Cyril-Tomaso. Zároveň sa vďaka aktivite mnohých objavili či oprášili spoty v blízkosti Bratislavy, za čo som mega rád. Na niektoré som sa už dostal (napr. na Báborskú), na iné sa ešte pozriem – ak budem mať možnosť vrátiť sa na intrák. Ako je z prelezov aj z článku v Jamesáku asi zrejmé, tento rok ma hodne zaujali aj Tatry, o tých som už ale popísal viac než dosť, takže to rozmazávať nebudem. Fakt sú super a ak ste neboli, choďte!

Spomeniem aj zopár konkrétnych mien. V prvom rade Cyril. 5x 8A a 12x 7C+ hovorí samo za seba. Cyril je brutálny makač a je to vidno. Gratulujem, kámo, k tomuto roku a verím, že trend bude aj v tom ďalšom pokračovať. Budeme mať čo robiť, aby sme ti v „štyridsaťpäťke“ sekundovali!

Ďalej Filip Novotný. Filip tento rok spravil poskok zo 7C na 8A a forma, zdá sa, je stále tam. Takýto mega progres veľmi prajem a teším sa na spoločné tréningy a výjazdy!

Juro Ravas. Ten dokonca ani nemá denníček na climb.sk, ale pár 8A-čok by sa v ňom isto našlo. Takisto gratulácia a teším sa na tréningy!

tatranský bouldering
Seriózny šport (foto: Filip Novotný)

Zvonku našej skupinky je to napríklad Peťo Kuric. Väčšina z nás ho asi vníma skôr z lana, ale keď si sem-tam odskočí na bouldre, je to ako meluzína. V rámci jednej návštevy Tatier 5x 8A, na Končitej zvýšenie maxima na 8A+, k tomu pár prvoprelezov do 8A v novej oblasti Bórová pri Handlovej, ktorej rozvoju sa venoval. Aj to stačí na pekný bouldrový rok nejedného bouldristu. A keď k tomu pridáme lano a súťaže, proste bomba. Peťo, si borec, držím palce aj naďalej!

Parádne zaliezli aj mnohí ďalší: Kubo Fábric, Vilo Ferčák, Zavaky, Peťo Gašiak… Ten zoznam by bol dlhý. A zrazu sa o tom slovenskom boulderingu fakt parádne píše. A aby som nezabudol, ak sú moje informácie z kuloárov správne, tak v Bratislave vyrastá aj veľmi silná dievčenská bouldrová zostava. To aby sa človek tešil, čo prinesie ďalší rok. Tak hor sa naň!



RICHARD NYÉKI

Ahoj, Oli,

dnes prší, tak môžem splodiť pár viet. Som na dlhšom, dobrovoľne-nedobrovoľnom tripe v Grécku. Po lezení obrovských previsov, po tufách (a množstve daždivých dní presedených v aute) mi písať o boulderingu príde ťažšie, ako písať o pečení kváskovej bábovky (alebo o zbere pomarančov či olív).

Tento rok som toho v pravom zmysle slova veľa nenabouldroval. Aj keď, na skale som bouldroval dosť, ale tak trochu uletene. Začiatkom leta som začal chodiť do Beckova, ale v tréningovom móde, miesto zaprášenej a zaprdenej bouldrovky. Zapol som si časovač a valil som bouldre v sériách. Nikdy by mi nenapadlo, že aj takúto podobu môže mať outdoor – rovinka, trávička, bazén, kafíčko.

A v jeden takýto krásny horúci vlhký deň sa idem vyčúrať za bránu a čo sa nestane? Čúram, čúram, pozerám, čúram, pozerám, pozerám a v tom som si to uvedomil. A tu prečo ešte nie je žiadny boulder? To je skvost, raz to vyčistím a uvidí sa.

Pri poslednej návšteve Beckova bolo všetko, ale úplne všetko zašťaté (od dažďa). Ale tento jediný, vtedy ešte nič netušiaci, kus skaly bol len vlhký. Tak som sa do neho pustil v plnej sile – lano, kefky…

Prvotná vízia bola úplne iná, ale v týchto podmienkach a hlavne pre mňa nereálna. No pýtala sa tam úplne jasná línia, iba s miernym obmedzením (bez špáry). Radšej polámaný ako vetchý – pohybovo super, trošku vyššie. Bolo veľmi vlhko, tak niečo medzi 7A a 7B, nech tam prídeš aj ty.

Tentokrát tak netradične, ale už musím dať piecť tú bábovku a očistiť pomaranče, čo som včera naoberal. Majte sa na Slovensku dobre a pozdravujem z Peloponézu.

Riči

Zostavili: Oli a Fero

Príspevky prešli redakčnou úpravou.

Druhá časť ankety bude online už v priebehu nasledujúceho týždňa! Zatiaľ si môžete pozrieť ankety z rokov 2017 – 2019.

Komentáre

  1. Diki za clanok, fajn citanie ako kazdy rok!!
    Cyril
  2. Radost citat. Dakujem :)
    Miro
  3. absolút parádna motiváci a úžas ako ani opatrenia či ten hajzlík vírus očíslovaný bouldering nestopol a sná´d i nakopol.. Dík za radosť z čitania, videí i fotiek devčice i molodcí :)
    Ivo

Pridaj komentár