Po stopách FBF sa tohto roku vôbec nevykročilo ľahko. Náš početný kolektív známy z predchádzajúcich ročníkov zahaproval už minulým rokom, keď ma zo sólo jazdy vytiahli dvaja súputníci až na poslednú chvíľu. Rok 2013 a iniciálky FBF ostávajú opäť zastúpené nesúťažným heslom „Fajnej Bouldrovej Flám“. Počasie už len zo zvyku vystrkuje rožky a ja môžem byť veľmi rád, že sa na cestu ku mne pridáva Aďka.
Síce dobre tušila, že cez víkend bude podmienka hlavne pre nadšencov, pridala sa ku mne aj s vierou, že vytvoríme priestor pre početnejšie nelezecké chvíle.
Pravidelné prehánky mi dvíhajú nohu z plynu. Pravdepodobnosť lezenia sa znižuje každým upršaným kilometrom. V Loučovicích ale oblohu pomaly spestrujú populárne modré fľaky.
Výdatné dažde nedávne poznať všade navôkol. Stále dúfam, že na Luči to pôjde aspoň na miestach veterných.
Keď sklame aj Perníková chalúpka, jediná istota v ťažkých časoch, cítim na ramenách ťarchu situácie.
Králik vraví, že lezú v previsnutých doskách vo Výtoni – novej malej oblasti, lákadla víkendovej session, ale obtiažnosť bouldrov cítiť aj v menších číslach, snáď je to podmienkou zlou, kvapkami, čo lišty ostré intervalovo navštevujú.
Aďúch rýchlo vyslovuje správnosť riešenia prítomnej rovnice. Sprvoti sa snažím naznačiť, že existuje aj možnosť, aby bol výsledkom bouldering, že treba do rovnice len správne dosadiť, postupne si s pokorou v rozum triezvy osvojujem jej riešenie. Otáčame sa a o pol piatej poobede už brázdime pôsobivými uličkami Českého Krumlova.
Všetko pekné, čo ste o meste niekedy počuli, je pravda. Hovorí sa, že ak tam ideš prvýkrát, unesený budeš, čo v podstate napovedá o tvojom budúcom návrate.
Večer sa presúvame do Výtoně za borcami, ktorí poskákali po lištách kúsavých aj napriek podmienke nevľúdnej, projekt zlomili, zaliezli, aby žeravé prsty pri pivách večerných hasili. Tváre verné tradícii tunajšej poznať za stolom spoločným aj dnes, rovnako ako ročníky minulé. To je na tom najkrajšie. Hold, kolektív verný dáva tradícií život.
Doprajeme si spánku, aby sľubované nedeľné slnko mohlo upratať, čo jeho daždivý predchodca narobil. Krátko pred obedom už stúpame Lučom. Kamene sú v lese stále vlhké, obzvlášť na miestach zelenej úrody.
Pristavujeme sa pri fešandách, symboloch, bouldroch špecifických, ktoré stáli na počiatku každej loučovickej imaginácie. V hlavách pokladali pevné základy predstáv a spomienok, vyfarbovali čiernobiele dni a aspoň na chvíľu s istotou dokázali pripomenúť, čo je návrat a kam ho treba smerovať, aby sme si pocity spod skaly dosýta vymačkali aj z druhého brehu našej prítomnosti.
Som na Luči po dvoch rokoch, pri klasikách šumavských, pod ich žulovými bradami. Sú zarastené a vlhké ako zanedbané tváre ľudí bez budúcnosti spred železničných staníc. Vždy to zabolí. Tak ako minulý rok vo Vyššom Brode aj dnes. Boom Loučovíc je minulosťou, dnes je ich stav závislý od počtu navrátilcov s nadšením a kefami. Preto im obdobné akcie veľmi pomáhajú, oprášia sa línie pamätné, otvoria či doklepnú projekty. Na chvíľu sa sem vráti dianie a skleslé kamenné hlavy ostanú dočasne hrdo vzpriamené.
Perníková chalúpka dnes nesklame. Pohladenie skaly bez mokrého podpisu nás upokojuje, že nejde o fatamorgánu. Potenciál chalúpky vysajeme až na samé dno možností. Otvárame aj pekný projekt stredom ale vyžaduje po nás nekomfortné nacvičovanie. Presúvame sa za ostatnými k Sendviču.
Tu je už veselo okolo Milovníka slepic a Vimperských svěrákov. Mne padla do oka pekná lištovačka (7B?) na Sendviči zo zakliesneného kameňa doprava. Volím inteligentný prístup, v rámci ktorého ignorujem stav ľahkého výlezu. Veď ten musí ísť, aj keby bol vlhký. S Adamom zakrátko sprogramujeme. Doliezam do onoho výlezu, kde samozrejme rýchlo utopím svoje nádeje, trochu si začľapocem a už sa veziem do priateľských náručí.
Kolektív napriek podmienke naďalej kriesi ducha skaly. Moje mokrozelené dlane zavelia na ústup, čaká ich ešte volant ždímať pár hodín.
Tak sa majte životodarci, balvany šedé a zelené s bielymi veselými očami, lesy husté s kobercami ihličnatými a hríbmi orosenými, snáď o rok tradíciu opäť posilníme, nech prežíva ako pekné loučovické obrazy nad našimi hlavami, keď tu práve nie sme.
Oli