Kolektívnym pričinením sa nám podarilo oblasť lokalizovať. Správnosť našej domnienky som si potvrdil aj niekoľkými videami na youtube. Ostávalo stanoviť ten správny deň a vyraziť za novými poznaniami. Minulý rok sa nám to ešte nepodarilo, ale predošlá sobota už zdupkať nezvládla.
foto: Oli
Keď sa nejaká oblasť priamočiaro nepropaguje, väčšinou to má svoje opodstatnenie. Vynímajúc absurdné dôvody typu: nikomu o tom nepoviem, pokiaľ všetko nevyleziem…, existuje mnoho ďalších, ktoré plodia vrások oveľa viac. Napríklad tabuľa s nápisom „Eintrag Verboten!“. A to je vlastne začiatok nášho príbehu. Alebo jeho koniec?
foto: Oli
Predstavte si situáciu, že po 2 hodinách v aute stojíte pred tabuľou s obdobným hlásením a za ňou už vaše zraky poberajú hromadu šutrov navádzajúcich k hriechu. A aby toho nebolo dosť, dáte sa do reči s domácimi bouldristami, ktorí vám objasnia „spoločenské“ pomery a bez okolkov tiahnu na bouldre.
foto: Oli
Áno, áno… šli sme do toho tiež, ale vy, čítajúc článok z pohodlia každodenného, ste isto radi, že ste s našim zážitkom čitateľsky konfrontovaný. Lebo keby sa nestal, nebolo by čo čítať. A keď nie je čo čítať, svet sa uzatvára do podivného vákua šepotov a krátkozrakých mrmlaní.
Takáto koncentrácia balvanov, poukladaných krížom krážom, nerodí sa zväčša prirodzene. Nachádzame sa v bývalom lome. Industriálny nádych dodávajú miestu aj vyprahnuté budovy, ktoré kedysi udávali pracovný rytmus. Dnes zívajú prázdnotou.
foto: Oli
Skoro ako Hámre, len o 200 x väčšia koncentrácia balvanov. Divoké dopady pod šutrami strieda menšina idylických na plošinách lomu.
foto: Oli
Hopsáme medzi kameňmi a objavujeme boulder za bouldrom. Málokedy línia na línii. Ale to nevadí, pretože hneď za ďalšou hranou nachádza sa nová, mega previsnutá, doska s omádžovanými chytmi.
foto: Oli
S výškou sa nám dostáva pekného výhľadu na Dunaj. Napriek pôvodu miesta, oceňujeme jeho ducha a rakúski chlapci odhaľujú nám rôzne čísla bouldrov napravo i naľavo.
Padala mi sánka častejšie, ako som čakal. Zručný rečník by ma isto dokázal presvedčiť, že sa nachádzam vo Švajci. Realita je ešte krajšia. Nazvime ju 170 km.
foto: Oli
Púšťame sa do toho. Gňavíme krásne lištičky v profiloch idealizovaných. V južnom svahu bez stromov to však pečie a trenie na tunajšom matroši nie je ideálne. Super oblasť na zimu.
foto: Oli
Najlepšie si zaleziete, ak ste udomácnení aspoň v stupni 7A. Charakter bouldrov vyžaduje silné prsty a mocnú pažu. Dievky si ojedinele dokázali nájsť svoje šestky a sympaticky nás výkonnostne prekvapili.
foto: Oli
Parádny bouldering po chytoch z encyklopédie bouldrového idealizmu sťažuje myšlienka na uvítaciu tabuľu. Aj keď všetko nasvedčuje, že sa tu pravidelne bouldruje, leziete s prilbou plnou obáv a úderov aktívneho svedomia.
foto: Oli
Je na vás, ako sa k tomu postavíte. Poviem vám len, že vo Wachau existuje menšia oblasť s veľkou koncentráciou kvalitných bouldrov na dobrom matroši, že my sme tam bouldrovali a rovnako tak pozorovali, ako prepracovane odtiaľ rakúski chaloši odchádzajú. Jeden pristaví auto a druhý svižným tempom zbehne, nahodí do auta matrace, zadymia pneumatikami a už ich niet.
foto: Aďka
foto: Maroš
Bezpečnosť, byrokracia, možno iné dôvody. Ten zákaz tam svieti. Aj podľa slov domácich, nemožno vylúčiť, že budete po nerešpektovaní zákazu nútení splácať dôsledky. Zvažujte!
Ale jedno vám prezradím…
foto: Maroš
… kurník šopa, asi sa tam ešte vrátim.
Psst.
Oli
Komentáre