450 km (z Bratislavy) je už vzdialenosť, kedy sa snažíte víkendovú voľbu uzniesť racionálne nielen vzhľadom na počasie, ale aj s neokresanou vedomosťou o kvalite boulderingu. Keďže práve tou sme nedisponovali, počkali sme si, až nám život ponúkne neodolateľnú príležitosť, a chytili sme ju za pačesy.
Do plánu pocestovať si v rámci pokojového režimu východné Slovensko sa mi nenápadne podarilo zakomponovať čerešničku v podobe zachádzky do Ciężkowic. Ideálna dovolenková osnova, aj keď prst by mohol namietať.
Do Ciężkowic sme dorazili na obed. Napriek pracovnému dňu bolo medzi balvanmi rušno. Nutne podotknúť, že sme neprišli na podmienku, že tu nie sme v období zubatého slnka, studených dlaní a v čase, keď turistická sezóna hibernuje. Ako správni fajnšmekri sme dorazili v rozkvete turistickej chamtivosti počas vrcholiacich horúčav. V časoch, keď sa lokálne tlačiarne pohľadníc so skalným mestom nezastavia.
Davy turistov medzi balvanmi znamenali jedno – počkať si na podmienku. S prílišným ochladením sme nerátali, ale potešilo nás zato podvečerné vyľudnenie skalného mestečka.
Ciężkowice pozostávajú z dvoch svetov. Pieskovcové previsnuté stienky nad riekou a balvany v lese nad cestou roztrúsené v niekoľkých formáciách. To len, keby ste ich náhodou hľadali …
V lese je bouldering veľmi pôsobivý. Aj keď kvalita pieskovca kopíruje moravské oblasti (drsný a miestami solivý), mnoho problémov je naozaj skvostných a charakterovo veľmi podobných uštipačným fontáčskym šmakovinkám. Idylické grupy balvanov pod patronátom voňavých borovíc na nás fungujú dokonale.
V sektore pri rieke na druhý deň nenachádzame až také senzuálne potešenie. Invázna burina oných letných dní pohltila všetko, kam by i veľký kameň z vašich rúk doletel. 20 minút trávim presekávaním cestičky k peknému chytovatému previsu, akoby tu bouldristu mesiace nebolo. A pečie do nás, pečie. Smažíme madlá i obliny. Na hodinku nás schladí prehánka. Podmienky z ríše snov.
Burina nám rastie pred očami, slnko opäť vypeká. Nehanbím sa navrhnúť odchod, pretože zraky moje utápajú sa už v povodňovej hladine potu.
Dnes už viem, že do Ciężkowic z Bratislavy cielene nepocestujem, pretože je to vzhľadom k množstvu kvalitných bouldrov ďaleko. Tým nechcem povedať, že tam nie sú. Práve naopak. Avšak ich nevýhodou je, že v našom zornom poli proti nim stoja s rovnakou dostupnosťou kvetnatejšie možnosti.
Ale keď ma opäť zavanie do tých končín …
Oli