Po piatich rokoch v kempe sme si povedali, že skúsime povýšiť úroveň nášho pobytu o teplo a posteľ. Darmo, v zrkadlách už stále častejšie stretávame starších ľudí, ba dokonca sa hovorieva o výkonoch, ktoré si potrpia na kvalitnom spánku. Zrátaním všetkých činiteľov tak s odratými ušami prešiel návrh objednať si domček. Smútok zasiahol hlavne pankáča Luigiho a zahromžil si aj Kubo, pretože jeho obľúbenej páperke po Obelixovi odzvonilo.
foto: Oli
Riešiť rezerváciu domčeku 3 týždne pred odjazdom nie je najšťastnejšie. Ľahko sa vám môže stať, že vaše snahy dostanú zabrať a jediným vykúpením pre 13 ľudí bude Maisoncelles, vzdialený od Fontáča asi 30 km. 30 tam 30 späť. Niekedy aj viac. Ale čo by ste neurobili pre posteľ, ktorá vám z chrbta vymodeluje špirálu?…
foto: Oli
Sobota 29.9.012 – Petit Bois
Zarazený v sedadle Transita sa teším čo príde. V nevedomosti načechrávam predstavy o útulnom domčeku a parádnom spánku. Cesta hodná príbehu bez konca. Náročná ako vždy. Prečo tento rok tak dlho trvá? Zvierajúc v zadku bezpečnostný pás sa s pretlačeným operadlom pod pravým rebrom postavím na nohy. Po 15 hodinách dusíme pod nohami lístie stromov v Petit Bois.
foto: Oli
„Malý les“ sme prvýkrát navštívili pred 3 rokmi. Odvtedy sme ho návštevou nepotešili. Niežeby bol sektor nezaujímavým. Práve naopak. V konkurencii Foret de Bleau je iba z tých menších. Petit Bois preslávila najmä návšteva Davida Grahama z roku 2002. Zanechal tu po sebe dva prásky Big Dragon 8A+ a Paddy 8A, ktoré sem chodia borci hobľovať v nepretržitom tempe aj dnes.
foto: Oli
Mimo draka je symbolom Petitu boulder La Baleine, zaslúžene jedno z najskúšanejších 7Ačok v lese. Zvedavá veľryba vystrkuje svoju macatú gebeňu a necháva sa hladiť nekonečnými pokusmi o dočiahnutie kľúčovej lišty. Kráľovná oceánov z Nemours by rozhodne nemala chýbať na zozname žiadneho z bouldristov, prípadne aspoň v očiach obdivovateľov pieskovcovej fauny.
foto: Oli
Na prvý deň je Petit Bois počtom ľahkých bouldrov priam ideálna oblasť k prekrveniu odumretých údov. Precestovaná noc sa ale nechce ukryť v zabudnutí. 15 hodinová cesta je oloveným opaskom topiaceho sa. V skorý podvečer nás už skutočne tlačí ku dnu, pokrčení odchádzame na domček ústrety rehabilitačnej noci.
Nedeľa 30.9.2012 – Roche aux Sabots
Asi som precestoval aj onú noc. Stavy ako „nabitý energiou“ a „svieži“ sú mi ráno tak vzdialené, žeby sa mi v rukách aj čerstvá saláma hneď pokazila. Mäkká pružinová posteľ mi predstavila svoje hlbiny. Nevadí. Túžba adaptácie snáď nasledujúce noci zvíťazí.
foto: Oli
foto: Oli
Keďže sa k nám pridali aj nové tváre, slnečná nedeľa patrila opäť Sabotom. Klasická oblasť spĺňajúca kritéria knižných tituliek očiam duše vždy vyhovie. Kto nebol, mal by sem určite zavítať. Aj keď by mohla víkendová návštevnosť sektora spokojne konkurovať lunaparkom, svoj boulder si aj cez to bez väčších ťažkostí nájdete. Ozajstný problém sa môže vynoriť pri hľadaní súkromia aj pre iné ako lezecké aktivity. Zväčša si na vás počká dlhšia pochôdzka. Nikde ale nemáte úplne vyhrané, o čom vás ľahko presvedčí zatúlaný francúzsky junior s lopatkou v ruke, ktorému len ťažko vysvetlíte, že pod sebou neschovávate žiadny pieskový hrad.
foto: Oli
foto: Zuzka
Po krátkom strečingu v modrých bouldríkoch utekáme s Ľubošom hodiť zojeden pokus do Salle Gosse 7C. Deravý problém je nenáročný na program, ide rýchlo, až po doskokové dynamko držiace naše hlavy v ďalšom rozkvete. Vraciame sa k ľahším veciam. Chalani sa vracajú z 91.1ky, tak ich naženiem do Gravitonu 7A. Jedlý bouldrík, ktorého oblý výlez môže v niektorých prípadoch sľubovať kopec zábavy. Ľuboš tentokrát síce nevytiahol žiaden zo svojich kameňákov, no pri preleze mu to slušne sypalo a spontánnou tuleniou scénkou by zatienil i ostrieľané improvizačné hviezdy.
Pondelok 1.10.2012 – Franchard Cuisiniére
Cuisiniére sa oplatí navštíviť, keď svieti slnko a vzduchom sa šíri jesenný chlad. Lúče nahrejú vlasy borovíc, živé ihličie, ktoré pustí podmanivé vône využívajúc reflexiu chladného vzduchu. Franchard vonia energiou lesa. Brní v žilách viac ako v nose, a možno aj preto tu nájdete nespočet ťažkých bouldrov. Darí sa im ako hubám po daždi.
foto: Oli
foto: Oli
To sa už nedalo povedať o nás. K dreveným kolíkom sa večerným príletom pridal aj Tomaso a šou ťažkopádnych umelcov mohla začať. Na úvod nás Le mur cordier 7A nechcel nechať osedlať svoju divokú vlnu. Pokojnú hladinu sme si po čase ale predsa len vydobyli. Technická parádička presne vie, čo od vás bude chcieť. A vy sa môžete aj potrhať, hádzať jej potvrdenky z rôznych silových 8Ačok, nepustí vás, až kým nedostane, čo chce.
foto: Oli
foto: Oli
Pokračujúc v aklimatizácii preliezame viacero klasík do 7A+. Dievčatá sa stratili niekde medzi šutrami. Určite sú niekde v položených platničkách alebo visia za päty v previsnutých hrankách. Frenky je proste hrozne fajn. Každý si tu zakrochká. Isto aj Ty.
foto: Zuzka
Utorok 2.10.2012 – Rocher Gréau
Asymetria chrbtice ma ráno presviedča, že sa nič nezmenilo. Pružiny opäť snívali svoj sen o vodnej posteli. Som rád, že som mohol byť pri tom.
foto: Oli
Fontáč 2012 uvádza REST day. V hlavnej úlohe 3 lezci a 10 oddychujúcich. Príbeh začína spoločne. Rozkladáme sa v centre sektora pri najľahších bouldroch. Niektorí z oddychujúcich si obúvajú lezečky a bacia si po dvoch bouldroch. Lezci zatiaľ oddychujú.
foto: Oli
Skupina restujúcich sa po častiach vytráca do centra Nemours za kultúrou. 2 z 3 lezcov sa pustia do Tigre et dragon 8A. S vyfackanými dlaňami a rozkúsanými prstami si boulder svedomite pripravia na ďalšiu návštevu. Krátko potom tretí lezec odkladá knižku a skúša nastúpiť do vysokého 6B. Po niekoľkých pokusoch vyjadruje sympatie k postupu svojich kolegov. Problém odkladá do budúcna.
foto: Oli
foto: Oli
S pokročilým časom jeden z nich objavuje krásu Les Conquistadores 7B+, nádhernej vysokej lištovačky. Úspešne zavŕši a spolu s ďalším kolegom si otvárajú Mégalithe 7C+. Úbytok síl v kooperácii s netrpezlivou skupinkou oddychujúcich žiaľ volia na ústup. REST day za nami.
Streda 3.10.2012 – Manoury
Manoury je pre nás úplne premiérovou oblasťou. Pamätal som si ju z Ričiho rozprávania, ako ospevoval mohutnú provu Irréversible 7C a onsajtový Oasis 7B/+. Pozrel som sa jej teda pod kožu a hľa, sprievodca riekol niečo o slušnom počte bouldrov.
foto: Oli
Kamene sú rozstrúsené na kopci v pomerne vysokej hustote, čiže orientácia a prehľad tu nie sú na prvom mieste. Bouldre sú málo olezené, predsa len, slávy Manoury priveľa liniek nepridalo. Mnoho ľudí sem dnes asi nechodí. Rezonujúce sú najmä vyššie spomenuté mená, a práve tie sme sa vybrali okoštovať.
foto: Oli
Oasis je ľahko čitateľná a jasná línia, čo Tomáš potvrdil onsajtom. Mne odstup medzi oblinami až tak nevoňal a chvíľku mi potrvalo, kým som si tam vyčaroval aj nejakú medzilištičku. Ľuboš tiež nezaváhal a mohli sme sa posunúť k jeho 6Ačkovej nočnej more. Alebo skôr mojej, nakoľko som si pri jeho spotovaní užil slušnú nádielku úderov + jednu záchranu života, keď zvolil priamočiary hlavičkový útok na kameň, bežne ležiaci v bezpečnej vzdialenosti od dopadliska.
foto: Tomaso
Zvyčajne to nehovorím ale som rád, že to po niekoľkých pokusoch Ľuboš vzdal a prijal popri mne funkciu Tomasovho spotera v Irréversible. Krásny boulder plný rozprávkových pohybov s výrazným morálnym faktorom. Objímanie provy je drahé na silovú vytrvalosť, pokusy jesto nutné krotiť. Obmedzený počet matracov asi tiež spravil svoje, a tak cúvame k neďalekému Petit Sablé 7A.
foto: Oli
Oblú hranu pekného problémiku ozdobia kvapky dažďa. Snáď aj preto pri ňom trávime čas, ktorého dĺžka nás nemôže neprekvapovať. Vylezieme a utekáme do Elefanta s odchádzajúcim dňom podporiť ostatnú skupinku vytrvalcov.
Večer sme popili čo bolo, len už si nepamätám, či práve tento deň.
Štvrtok 4.10.2012 – Apremont
Ráno ako každé iné. Už neviem či vŕzgajú pružiny alebo chrbtica. Je mi smiešno, keď sa v mysli pohrávam so spomienkami komfortného spania na karimatke. Odšuverím sa na raňajky, veď v Apremonte sa tie suché spoje olejom radosti isto dobre premažú.
Každý rok som poškuľoval na Happy boulder 7A+, dnes ho už nesmiem obísť. Chalani utekajú za svojimi restami z minulého roku, dievčatá ukrajujú z modrého okruhu a mne sa darí zlanáriť Klinca s Ľubošom na šťastný boulder. Komplikovaným programom sa prebíjam do kruxu. V pravej chvíli sa z džogingu vracia Tomáš a v neprospech môjho programu vymýšľa sympatickú skratku cez pätu. Nech žije pramočiary bouldering.
foto: Oli
Súhrou okolností sme si každým dňom zaužívali pomerne neskorý príchod na skaly. Tento deficit ale netrebalo nijako extra doháňať, pretože ak ťaháte bez restu, telo nezvládne viac ako 4 či 5 hodín pobytu na skalách. Ono by aj zvládlo, lenže zajtra chcete liezť tiež a ani najbližšia noc isto nebude v mojom prípade z tých labužníckych.
S Tomasom sa ešte prebehneme v probléme Marginal 7B. Bodku za dnešným boulderingom dáme v morálne zaťažkávajúcej 7Cčkovej verzii a osedláme odchádzajúceho Transita.
Piatok 5.10.2012 – Franchard Isatis
Isatis nesmie v itinerári chýbať ani tento rok. Ďalší Frenky plný výrazných liniek. Perfektné ľahké okruhy doplnené šťavnatými záležitosťami v sedmičkových vodách.
foto: Oli
Ľahkosť rozvičky už pribrala na váhe. 6 dní bouldrovania je v kombinácii s posteľným skvostom silným elementom.
Ako tak sa darí energia vyladiť aspoň na neutrál. Tomaso sa rozhýbe v obojručnom skoku Kangaroo city 7B+ a nechýba veľa, aby doň neobul i tenisky. Les Deux Font la Paire 7A+ nám ide relatívne rýchlo, Le Cachou 7B+ má už skôr charakter zádrheľu. Boulder s černošskými bokmi, ktoré treba riadne oblapiť, dnes k úspechu neucápememe. Program prichádza na svet až po smútočnom obrade sily.
foto: Oli
Šmaknem si ešte v Boule de Nerfs 7A+, aby ma k záveru sprevádzala energia i v reste Angle Bens 7A. Nekonečne hladká a o niečo viac krajšia hrana sa so mnou konečne skamarátila. S novými priateľstvami sa dokonca teším i do postele.
foto: Oli
Srandujem. Tá uvŕzganá vymäknutá krava si zo mňa spravila plastelínu aj poslednú noc.
Sobota 6.10.2012 – Bas Cuvier
Rozlúčkový večer ostal hodný svojho prívlastku. Niektorí potiahli rozumnejšie, iní podopíjali snáď všetko v domčeku vykazujúce tekutý stav. Táto skupina vytrvalcov pospala až niekedy v čase, keď som sa ja už 38krát budil kvôli zmene polohy.
Ranné odovzdávanie chatky sa podpísalo na zníženej lezeckej aktivite.
foto: Oli
V oranžových bouldroch snažím zo seba zhodiť pružinové odkazy. Keď sa už začínam podobať aspoň na zástupcu homo erectus (na pokročilejší vývojový stupeň si ozaj netrúfam), poprelamujem sa v La Jokerovi 7A, vyšudlím Vadou systéme 7A, pochytám lištu v Carnage a potknem sa o jazyk. Stačilo.
Prišiel čas na rest. Odpočinok bez klamstiev telu, taký ten skutočný, keď musíte odísť. Poznáte to. Búšite, akoby ste neverili v zajtrajšky. Možno neveríte. Ale oni zrazu prídu a vy nič neľutujete. Zodraný na kosť, zlomený v polovici a pritom plný novej energie. Neuveriteľné? Ale kdeže… Fontáč!
Oli
Komentáre