Keď sme pred obedom vyrážali z jarnej Bratislavy, kde by ste už v tráve pomaly prvosienky hľadali, nikto z nás by nepovedal, že sa o chvíľu budeme s našimi naivnými topánkami brodiť snehom.
S malou dušičkou sme docupkali ku Kocke. Suchá bola jedine jej južná stienka, pretože sneh na hlave balvanu len ťažko znášal prudké slnko. Našťastie práve ňou vedú najkrajšie línie v lome.
Prezuli sme mokré topánky za suché lezečky (len málokedy býva v lezkách príjemnejšie…), zhodili nadbytočné vrstvy, Adam narazil Plzňičku, a mohli sme započať našu malú session.
Dievčatá skúšali na striedačku Lokál borca 6A/+ a Mravčie vojny 6C. Silového borca nakoniec pekne vyladili a vo Vojnách zaznamenali sympatický progres.
Adam sa presvedčil, že za víťazstvom v Mravčích vojnách sa nejde ľahko. Našťastie mal nablízku otvorené pivko.
Mal som dnes v pláne skúsiť sit start k Sweeniarovi Toddovi, ktorý zaváňa krutým scenárom, ale nevzal som si veci na plávanie, tož som musel predstavu na onen premoknutý bouldrík opustiť. Vykúpením mi bola aspoň krása jemnej práce prstov v Mravčích vojnách (podľa mňa skutočný skvost) a intenzita bolesti prstov na vyberaných lištách v Blízkych diaľavách ma taktiež nemohla viac potešiť.
Vo februári zachádza slnko v lome za kopec krátko po tretej. Prišlo to práve vhod. Adam dopil pivo, z dievčat sa stali lokál borkyne a mne už došli bouldre.
Príjemný sobotný minimal.
Oli