V lete to netreba vzdávať. Nakoniec, keď si medzi mlynskými kolesami svojho tréningového plánu, jednoducho musíš. Riči teda prišiel. Po minulotýždňovej skúsenosti s vysmaženým Záhorím ma pozitívne prekvapil. Nevzdal to a odmenou mu bola dobrá bouldrovačka na Medveďke.
Slovenské bouldre, obzvlášť lokálne, sú skvelou previerkou nadšenia. Nie je to len o tom, či musíš, lebo vždy za tým bude väčší podiel tvojho srdca, tvojho chtíču.
Som presvedčený, že Medveďka je v našich lesoch unikát a vedz, že isto vyhráš tombolu, ak nájdeš na Slovensku podobný previs. Je to bomba. Lezieš po chytoch celým telom, nie len za silné prsty, ako zvykneš často na vápenci.
Línie sú estetické, krokovo často veľmi vyrovnané. Hľadáš flow. A keď ho nájdeš, je to splav vzrušenia. Veď nie nadarmo sme s Mišom ukážkové 6C nazvali – Za veľkou mlákou Amerika.
Toto je kremenec v tej najlepšej podobe. Zabudni na kremenité výstrelky na Zobore, či na troch malokarpatských jazdcoch. Medveďka ti rozmazná prvé články a vychutná si až tie ďalšie.
Áno, zatiaľ je tu len jedno 7C. Ale prdkať na to, veď si vonku, na skale, na peknom mieste a baví ťa to. Medveďka je na slovenskej boulderingovej mape taký malý unikát. Hádam si tu už bol.
Priznám sa, v poslednej dobe som benefitom tunajšieho boulderingu prepadol. Vieš tu natrénovať silovú vytrvalosť, komplexnú silu v tele, a keď budeš veľmi chcieť, tak aj kompresiu, prsty, zakladanie špičiek, či chrbtovky na matrac.
A to je už slušný balík, nemyslíš?
Oli