hilda

Zillertal a ja

Oli
Prší – dážď nemám rada. Je studený a mokrý – vždy, keď na mňa naprší, všetci sa mi smejú, že vyzerám ako zmoknuté kura. Ideme do lesa, kde prší trochu menej. Je tam kopec šišiek a dreva. Všetci sa tvária nejako nespokojne, ale mne sa tu veľmi páči – skalky, mäkkučký mach, stromy, ďalšie šišky a drevo kam len dovidím. Úplný raj na zemi.

Ďalšie dva dni je už pekné počasie a ja sa spolu s ostatnými vydávam preskúmať nové oblasti.

V dolinách je hmla, občas spoza nej vykukne slnko a zahreje nás – niekedy až moc.

Všade je krásna chutná zelená tráva, šišky, paličky a keď sa nikto nepozerá, vždy si dám niečo dobrého pod zub!

Ak si to náhodou ostatní všimnú, tak sa so mnou chvíľu nechcú baviť (sú nahnevaní, že som ich neponúkla), ale vždy ich to nakoniec prejde.

Vo veľkom sa tu lezie po skalách viac-menej úspešne a ja spokojne oddychujem pod stromami, alebo skúmam okolie – lezenie nie je moc pre mňa… možno časom.

Posledný deň zase prší, takže rýchlo balíme a odchádzame – pomáham ako viem. Cestou sa zastavujeme v peknom meste s veľkou riekou – Salzburgu.Moc sa mi tu nepáči – málo trávy a veľa dlaždičiek.

V aute spím. Doma dobre.

Hilda

Komentáre

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *