Boulder.sk

Po skomplikovanom plánovaní dovolenky nám ostala už len možnosť starého auta a predĺženého víkendu. Tých tristo kilometrov do Ostašu zvládne. Pre Jitku návšteva to niekoľká, pre mňa premiéra.

Súboj cieľov zavládol v nás, či zájsť pod končiare tatranské trochu zo žuly ukrojiť si, alebo sa vyčleniť z radu patriotov a konzum náš zacieliť opäť len na hotové, na lahôdky pieskovcové. Nakoniec sa kolektívne zhodujeme nad víkendovou hostinou u bratov, utekáme pred masami do tichého tieňa pod Vesmírom, kde príjemný vánok ofúkne nám hlavy, vypráši a osvieži, motivuje k bouldrom s prstami od lesných plodov.

Mohli sme byť kdekoľvek. Predýchavať letné sparno čvachtajúc sa niekde pri jazere, ukrývať sa v tieni pod stromom, a vybublávať pri tom slamkou zo dna koktejlového pohára posledné chladné kvapky. Robiť aktivity adekvátne tropickým horúčavám, mohli sme sa zahrabávať do piesku a namáčať si kotníky v prílivovej vlne. Ani na chvíľu sme nezaváhali, zbalili si plážové veci a vyrazili na 4-hodinovú cestu. Bouldrovať.

Pred dvoma týždňami boli dvaja chlapci spoločne na Ostaši a v Bore. Trošku aj zabouldrovali, trošku aj popili, pochopiteľne tak z toho nemohlo vzísť zlé video...

Nie a nie toho roku Bor či Ostaš navštíviť. Mraky na ne stále tienili, alebo životy naše dôvodmi inými uniesť sa nechali. Júlový predĺžený víkend by ale v kalendári aj slepý zahliadol. Príležitosť rozochvela končatiny. Predpoveď je dobrá, na skvelú nebudeme čakať, váhať by už naozaj nebolo vhodné. Ak to na nás naozaj nespadne, a programátor počasia nezaspí v zrážkovej aplikácii nad klávesou enter, pieskovcová trojdňovka by mohla páchnuť predranými prstami.