Boulder.sk

Mám rád lesy plné ihličnanov, ich husté prekryvy a chudobné podrasty, to štíhle svetlo, ktoré si vás tu vždy hľadá. Mám rád žulu, jej silu a dominanciu, pre oko príťažlivú horninu, čo rada zo zeme hlavu vystrkuje. Mám rád Panský les, asi hlavne pre tú kombináciu, pretože keď pôjdeme do detailov, začne to byť drsné. Aj keď...

Noha naša túlavá navracia sa späť do Južných Čiech. Po deviatich mesiacoch pádime rozvíriť šumavské lesné vánky, podvihnúť hlavy znudenému ihličiu a vykarhať drzé lišaje. Na Šumave je žuly ozaj veľa. Oblasti rušné či menej známe, frekventované či takmer zabudnuté. V sobotu sme sa vydali práve do jednej z kategórie menej známych, kde sa stopy mádža hľadajú lupami.

Všetko sa to začalo jedného daždivého rána. Ako každý príbeh, aj tento je náhodným sledom nepredvídateľných udalostí. Stačí sa pozrieť na svet očami kvantového fyzika, a každý jeden moment v našom živote nadobúda úplne novú perspektívu. To množstvo rozhodnutí a nekonečno nerozhodnutí! Za poslednými dvoma víkendmi stálo jedno v tej chvíli nepodstatné rozhodnutie.

Články o Petrohradskom padání isto vaše kurzory neobídu. Budete skrolovať faktami 11. ročníka akcie zvučnej, menami, čo 8mičky opäť zdrtili a inými, čo im pôdu preto nakyprili. Dozviete sa čísla trojciferné o ľuďoch prišlých, lezúcich, povzbudzujúcich a tancujúcich. O počasí vrtošivom a kameni mokrom. Rozhovorí sa však niekto o veľkosti tajomstva za roletami sociálnymi? Že čím nás to tie lesy vlastne vyprovokovali, keď sme na nich armádu zoslali?

V šedi sa vždy pýtame, čo kriesi dušu zvädnutú. Nad hranami dní kalendárnych premýšľame a tie vzdušné a priestranné chvíle imagináciami vždy oddialime. Je ľahké dusna sa nadýchnuť, ťažké nieto ani naposledy vydýchnuť. Výzvou je však uchopiť, čo šťastnými robí nás, a do špiku posledného silno sa tým presýtiť.