Boulder.sk

Z hodín už začuť diktát blížiacej sa obedňajšej pauzy. Nedeľné váhy času začínaju byť v rovine. Nebude viac hodné skrývať telo vo vyhriatom podhubí perín. Človeče, ukáž odvahu vymaniť sa z pohodlia a zhoď tú nohu na pevnú zem! Bouldrovať dnes chce, no nie a nie to dokázať. Ej, ale by na nás discplinovaní bouldristi palice lámali.

Keď sa september zlomí v páse, radosť osedlá blesk a okamžite trafí môj hromozvod. Teším sa na príchod vrelej šumavskej tradície, ktorá vždy veľa spomienok nechá vykypieť. Skvelé, že ju ďalší rok zdobí a dnešné časy neľahké že prežíva. Stretnutie skromných bouldristov v štedrých lesoch je vždy cennou skúsenosťou. Presne ako loučovický bouldering.

Ťažšie sa rodia slová perexové spod pichľavých klávesov. Prsty po nich poskakujú ako ustráchaný fakír pred pokusom ľahnúť si na jeden klinec. Štípu a mrvia sa, aby svoju pamäť ochudobnili aj od posledných zarytých odkazov vyhriatych petrohradských kryštálov.

Otrocká práca stieračov zľahka hypnotizáciu zvláda. Hore dole hore dole. Krátky je moment, keď oko plné viery na svet za čelným oknom zaostrí. Len čo sa stierač vracia už len čmuhy vidno. Taká je krajina zradená predpoveďou. Rozmazaná. Ako premiérovo namaľovaná dievčenská tvár pre adresáta, ktorý na to rande neprišiel.

... pri menej štandardných teplotných okolnostiach. Teplo, dusno a vlhko vytvárajú bouldristami lačne vyhľadávanú kombináciu podmienok, z ktorých vedia vyždímať nekonečné množstvo lezeckej motivácie. Premotivovaný jedinec ležiaci na bouldermatke tak býva v lese častejší ako jedlá huba. A presne toto nás postretlo. V tieni balvanov ukrývame naše zúbožené telá a striedajúc mŕtvolné polohy prehlbujeme svoj energetický defekt.