Boulder.sk

Keď zasvieti slnko, človek na svet prirodzene hľadí cez prižmúrené oči. Nielen preto, že mu lúče pichajú do očí, ale podstatná je pohoda, ktorá sa zo slnečného dňa vyparuje a ktorá človeka poľahky ukolíše. Verte či nie, aj naše dievčatá, ktoré sa na chtelnický materiál len ťažko prehovárajú, tentokrát neprotestovali.

Bouldering v prírode nemá svojho rozhodcu, ktorý vás zhodí z balvana, keď dáte nohu za čiaru. Tu ste si sudcami sami, len vy a vaše svedomie. Ak ste dostatočne uvedomelí, ono si vás nájde a kruto sa vám vypomstí. Ale čo keď si jednoducho neuvedomujete dôsledky svojho konania v prírode pri dobýjaní bouldrov, netušíte čo sa patrí, ba dokonca neviete, čo si predstaviť pod pojmom „čistý“ prelez? Dovoľte, aby som nakŕmil vašu uvedomelosť, nech sa prebudí a robí vám spoločnosť všade tam, kde sú pánmi sveta skaly, stromy, voňavé ihličie a vzduch, čo šteklí srdcia.

Ako to už býva, hlavným dirigentom bolo opäť počasie. My sme si na vypočutie jeho veľkonočnej symfónie vybrali koncertnú halu na Končitej. S miernymi obavami, že zaznejú aj falošné tóny, sme si dôverčivo nechali vliezť pod kožu pôsobivé zázemie Gepňárovej doliny. Investícia sa nám nakoniec vyplatila, Končitá to odohrala opäť bezchybne.

Občas ma navštívia myšlienky na zmenu, rovnice na n-tú a ešte k tomu s odmocninami, komplikované výpočtové procesy. Všetky tieto šialenosti sledujú jeden cieľ. Predostrieť mi chcú jasný výsledok a vnútiť odpoveď na otázku, prečo zase na to isté miesto - do Fontáča.

V septembri 2015 sme sa vybrali na trip po Portugalsku. V prvej polovici sme s Aďou pocestovali nádherný sever a centrálnu časť. Na bouldering a poznávanie okolia Lisabonu a južného pobrežia sa k nám v druhej polovici pridali už aj Adam s Jitkou. Práve túto druhú časť reflektuje Adamovo video.