Boulder.sk

Kto by to bol povedal, že sa dá Merkenstein v rámci týždňa dobrovoľne navštíviť až trikrát? Sám som tomu neveril, keď som v nedeľu ráno opäť sedel za volantom a odbáčal z rakúskej diaľnice na Bad Vöslau. Nepretržitá cesta sebapoznania je plná prekvapení.

Nie je síce pôžitok ako pôžitok, no pokiaľ ste si už prešli dlhodobejším osobným progresom napríklad na zlepencových bouldroch, dokážete sa na vápencové bouldre tešiť a v podstate si ich aj užiť s určitou formou zážitku podobnou pôžitku.

Bájna oblasť, o ktorej som čítal už dávno pradávno. Typicky ľúbivé rakúske údolie medzi strmými kulisami dramatickej krajiny so žulovými stenami a rozprašujúcimi sa vodopádmi. Bouldre s rezonujúcimi názvami a magnetizujúcou klasou sem pritiahli už nejedno zvučné meno. Tak prečo sme v Maltatali doposiaľ neboli?

Jupííí, zaskotačil si Hulwee po dvoch víkendoch, čo bol zavretý doma, vyskočil a klepol o seba pätičkami. Muddy je prekvapený pozitívnou reakciou na nápad ísť bouldrovať a čaká nejakú zradu. Ja si predstavujem, že 8 °C je stále málo, ale mám taký deficit pobytu vonku, že mi je úplne všetko jedno, hlavne byť na vzduchu.

Keby ste sa bouldristu spýtali, kde tlčie srdce Severného Tirolska, isto by ukázal na tiahle údolie Zillertal. Inde to jednoducho byť nemôže, pretože je nad slnko jasnejšie, že keby ono srdce prestalo tĺcť, celý komplikovaný cievny systém zeme boulderingovej skolabuje. Tento gýč, lesy plné žulových štamgastov, s ktorými sa chce nejeden odvážny návštevník trúfalo pretláčať, predstavuje jednu z najkrajších európskych oblastí.