Boulder.sk

V škole života som to mával vtedy rovno z prvej lavice. Napísané na tabuli, že cestu za fontáčskymi výtvormi nemožno len za cestu ku kameňom považovať. Pretože je v nej ukrytá revolúcia, okamžitá reakcia, ktorá vo vás rúca všetky bariéry sveta a bleskovo ich nahrádza voňavými minútami.

Raz vidieť je vraj lepšie ako stokrát počuť, my však popri instagrame a youtube veríme aj v silu príbehov, ktoré dokáže sprostredkovať obyčajné slovo. Lebo nech je rozlíšenie objektívu akokoľvek kvalitné, len ťažko zachytí, čo si naozaj myslíme a cítime.

Nech je svet akokoľvek turbulentný, kamene ostávajú rovnaké. Raz sú vlhké, inokedy zase plné tickmarkov, žula je však stále žulou a kremenec kremencom. Meníme sa len my sami. Niekedy je pre nás bouldering únikom, inokedy útočiskom, a občas aj zdrojom frustrácie. Na konci dňa je však predovšetkým vášňou, ktorá nás učí, kým sme. Od roku 2017 sa československých lezcov a lezkýň pýtame, ako svoju vášeň prežívali v ostatných 365 dňoch. A takýto bol ich rok 2024.

Bouldering ma veľa naučil. Jedno z jeho najcennejších posolstiev sa ukrýva v kompletnom stotožnení sa s neúspechom. V akceptovaní, že je podstatnou súčasťou hrboľatej cesty, na ktorej zakopnúť nie je žiadna hanba, práve naopak. Je to absolútnou nevyhnutnosťou, aby sme si vážili a užívali ďalší posun. A predovšetkým cítili, že už je naň čas.

Chvíľu som si myslel, že tohtoročnú návštevu Loučovíc ani nezvečním do riadkov. Ale len chvíľu. FBF bolo tento rok síce zrušené, bouldersession tiež, no aj tak som vyslyšal vnútorné volanie. Ono to tu má akúsi špeciálnu mágiu, ktorá si ma získala už pomerne dávno. Nie je to len mágiou lykožrútom skúšaného lesa dvoch tvárí, impozantnými balvanmi, ale aj ľuďmi, ktorých srdcia tlčú pre loučovický bouldering. Ak si poviete, že na tom predsa nie je nič zvláštne ani vzácne, pravdepodobne ste ešte v Loučovicích neboli.