O boulderingu nielen na Slovensku
Keď je na Slovensku kosa až praští, lezec lanový so srdcom neplastickým má možnosti len dve. Buď odfrčí cca 2000 km za slniečkom, alebo si bude pri ohni nahrievať všetko čo sa dá a bude dúfať, že mu v madle pri siedmej expreske nezmrznú prsty na kosť. Potom sú tu ešte ďalšie dve podmožnosti.
Veľkou výhodou boulderingového textu oproti boulderingu samotnému je, že aj keď za oknom napadala tona snehu, nemusíte sa utiekať pod previs, aby ste si ho užili. Dovoľte nám preto znásobiť váš domáci komfort druhým dielom našej ankety. Urobte si z čakania na príchod prívetivejších podmienok zážitok a ponorte sa s nami do zákulisia česko-slovenského boulderingového diania.
Aj tento rok sme sa niekoľko desiatok bouldristov a bouldristiek opýtali, na ktoré bouldre radi spomínajú, čo veselého zažili a čo ich zaujalo na scéne. Pri oslovovaní nehrali čísla rolu, prečítať si tak môžete o päťkách z Píly, sedmičkách z Fontáča aj o 8B-čkach z Magicu. Naším kritériom bolo „srdiečko“ a vášeň pre bouldering. A tá sa nepýta na výkon, len na radosť z objavovania a z lúštenia hlavolamov skrytých v balvanoch. Niežeby v tomto období nebolo lepšie bouldrovať (to platí vždy), zima však praje aj bilancovaniu a nasávaniu inšpirácie. Tak kým nám ruky začnú znovu opojne voňať zmesou magnézia a skaly, smelo do čítania.