Boulder.sk

„A kedy tu usporiadame nejakú bouldrovú akciu? Veď toto je ona ...“ Šírila sa vtipná vrava pomedzi hustý dym stúpajúci z vlhkého ohniska. Pravdou je, že nás naozaj neprišlo veľa. Možno za tým boli pracovné povinnosti, možno blížiace sa sviatky, alebo čerstvo ukončená sychravá perióda. Každopádne sme si svoj kus suchej skaly našli, ba dokonca i jeden projekt. A tá štangľa slaniny bola tiež celá iba pre nás.

Nazdar, toť sme boli s Lukášom niekoľko krát na šutroch aj v zime, i keď táto bola skôr bohatá na iné radovánky. No medzi nádielkami sme sa aj stihli dorasovať na Malých skalkách nad Chtelnicou, kde sme našli pod stropom zmrznutého muflóna, a aby sme tam nezmrzli aj my, tak sme sa zhurta pustili do starého projektíku na vyčnievajúci objekt hneď vedľa megastrechy.

Zadná strana mince: Skaly naša verejne uznávaná vedecká mienka označuje pojmom neživá príroda. Kdesi hlboko v Mexiku v tisíc metrov hlbokých jaskyniach našli naši speleochlapci horninu, ktorá je pravdepodobne živým organizmom. Keď premietneme 10 na siedmu - rokov do dĺžky života človeka a pozrieme sa na svoj obľúbený boulder, uvidíme základné prejavy života. Skaly rastú, menia svoj tvar, prijímajú energiu od iných foriem života, sú v pohybe..

Je tu skorá jar a chtelnické projekty strácajú onen status.

Už je tomu nejaký ten mesiac, čo som v článku venovanému hľadaniu nových možností informoval o lokalitke Malé skalky. Vtedy som sa dušoval, že hneď ako sa bujné porasty zraku môjmu úspešne vyhnú a teplo niekam na juh odfúkne, nabehneme na projekty. No a konečne sa tak stalo.