Skaly, ku ktorým sme sa v júli expedične dobíjali (Ondro by vedel rozprávať), boli teraz pekne obnažené a docela ľahko prístupné. Jeden by povedal, že sa k nim dalo v pohode dostať aj bez tŕňa v oku.
Zlepenec často nie je na pohľad príliš lákavý, treba do bouldra proste naliezť a ak máte šťastie (ako v prípade Malých skaliek), často sa vám zavďačí peknými pohybmi. Malé skalky sú paradoxne domovom viacerých parádnych hajbolov. Zatiaľ sú všetky z nich bez prelezu, niektoré by ešte trebalo dôkladne prebehnúť kefou. Chcelo by to asi riadnu kefársku brigádu, lebo hustota machu je tu na niektorých kameňoch ozaj veľká. Ak sa postupne dočistia všetky potenciálne zaujímavé šutre, vznikne nad Chtelnicou celkom zaujímavá bouldrová oblasť.
Otvorili sme tu s chalanmi 3 projekty, všetky budú pravdepodobne atakovať hornú hranicu sedmičkovej abecedy, tak neváhajte a bežte skúšať, podmienky začínajú byť ideálne. Aha, a nebojte sa, bude všetko – lišty, dierky, oblinky. Dokonca aj mega strašidelný stropisko.
Som veľmi potešný z písania tohto článku, nakoľko táto skutočnosť znamená len jedno – nový zápis do bouldrovej mapky Slovenska. V tejto chvíli sa nedá neveriť, že podobných lokalít u nás bude omnoho viac, keďže len také Malé Karpaty sú vápencom (príp. zlepencom) relatívne husto posiate. A teraz mi povedzte, že vás to nemotivuje hľadať a hľadať a hľa..
Oli.
Komentáre