Boulder.sk

Ako som tak v poslednej dobre čítal o Rozbehoch, nedalo mi a v sobotu poobede sme na chvíľu vybehli pozrieť jeden z tamojších sektorov. Po portugalských zubatých lištách boli ostré diery radikálnou zmenou, na ktorú sme si s Aďou museli krátko zvykať. Bouldre v Líščej nore nás na 4 hodiny pekne pozabávali, ba pochválili sa i peknými krokmi.

Keď už počasie začne trucovať a z víkendu ostáva len jeden deň na dobrodružstvo, vydávame sa nesmelo (napoludnie) aspoň na Rozbehy do Karpát. Veď táto oblasť nám je ešte celkom neznáma, po prvej návšteve sektoru Pod hradom minulý rok sa nám sem ešte nepodarilo vrátiť. Miestny vápenec je pre pieskovcovo-žulového bouldristu špecifický, ale aj miestneho lanolezca počtom vymytých dierok prekvapí.

Niekedy sa treba uskromniť s jedným kameňom, respektíve len s jednou jeho stranou natočenou k slnku, s jednou suchou obuvou (lezečky), s jednou časťou jedného dňa a môže vám byť skvelo. Nie je na tom nič prekvapivé, veď aj slnko, ktoré na vás svieti, je len jedno, a nedáte naň dopustiť.

Čo to vody už pretieklo, odkeky som prvý krát počul o mýtmi opradenom boulderingu na Rozbehoch. Slnkom zaliata krajina za Plaveckým Hradom skrýva v temnote lesov nespočetné dierky vápencových útvarov posiatych machorastami, ktoré v tichu čakajú na kefky boudristu.

Nie je to tak dávno, čo bežala v TV reklama so sloganom „Perla se vyplatí!“. Reklama propagovala roztierateľný rastlinný tuk s obsahom tuku od dvadsať do štyridsať percent. Čo boli zostávajúce percentá, radšej nepomyslieť (preleteli vrany alebo tu si treba predstaviť premostenie k reklamnému sloganu na Bratislavskú perlu).