Boulder.sk

„Ahoj. Chystáš se do Loučovic? Předpověd nic moc, zítra něco snad lézt půjde. V noci v Loučovicích pršelo, teď už by nemělo. Ale až ze Slovenska bych sem asi popravdě nejel. Petr“

Bájna oblasť, o ktorej som čítal už dávno pradávno. Typicky ľúbivé rakúske údolie medzi strmými kulisami dramatickej krajiny so žulovými stenami a rozprašujúcimi sa vodopádmi. Bouldre s rezonujúcimi názvami a magnetizujúcou klasou sem pritiahli už nejedno zvučné meno. Tak prečo sme v Maltatali doposiaľ neboli?

Občas nám skrížia cesty očakávania, ktoré sa nikdy nenaplnia. Ostanú visieť bez mihnutia ako vianočné gule na stromčeku v dome, kde nikto nebýva. V lepších prípadoch nás postretnú tie, ktorých vzniku predchádza dôkladná modelácia, aby nakoniec realita trafila klinec po hlavičke a očakávania ostali naplnené. Pri tretej kategórii už môžeme hovoriť o veľkom šťastí, o očakávaniach zámerne neskromných, ktoré realita napriek ich odvahe a idealizmu posiela na lavičku striedajúcich. Prekonané očakávania totiž bývajú unavené a obsahujú jednu komplikáciu. Rozfúkajú vám v hlave víchor, v tom priestore za očami, kde sa potom šarkany len poťažky zmysluplne ovládajú.

Možno sa niekedy neviete rozhodnúť, či ísť na bajk alebo bouldrovať. Ja tento problém síce nemávam, ale dokážem pochopiť, že jeho rozlúsknutie pri širšom záujmovom zábere nemusí byť jednoduché. Na severnej Morave existuje lokalita, ktorá dokáže uhasiť túžbu po oboch aktivitách. Bouldering s bicyklovaním tak môžete  spojiť v jeden výlet. Dni odpočinku predsa vyplniť treba.

Mikulášsky Jazzový Festival je akcia, ktorú sme si nenechali ujsť už tretí rok po sebe. Jednak pre svoju príjemnú komornú atmosféru, nevyhranený program núkajúci v rámci žánru určitú pestrosť, ale aj pre dobré pivo a neďalekú, pre nás vzácnu, možnosť poplácať si slovenskú žulu v atmosférickom kabáte hustých ihličnanov.