Loučovice FBF 2008

Neváhaj ani chvíľu, pobaľ sa a utekaj do Loučovíc na FilmBoulderFest 08! Ak si tento víkend tak nespravil, čítaj o tom, ako chutí bouldering na mieste, ktoré výrazne degraduje význam meteorológie a aké pôsobivé dokáže byť kultúrne pozadie onoho športu.

Sobota dopoludnie a my začíname priechodom cez dvere na pomedzí kontrastných svetov, hneď nad panelovou “pýchou“ Loučovíc. Toľká blízkosť s urbanizovaným krajom a pritom toľká diaľka od ľudských predstáv. Všetci čo tu už liezli, či neliezli, vedia o čom hovorím. Tu je vládcom žula, a každý kto si nesie v batohu lezečky, sa jej zákonom podriaďuje.

V obkolesení stoviek počistených oblezených kameňov pomaly stúpame svahom Luču. Organizátori pripravili kopec nových bouldrov rôznych obťažností ale ťarcha v nohách a občasná tma pred očami nám svojským spôsobom pripomínajú, že ten najťažší boulder sa predsa len ukrýval v prvom kontakte s ranným svetlom a ustabilizovaní náročného prechodu z horizontálnej polohy do vertikálnej. Niečo nám navráva, žeby v tom mohlo mať prsty tekuté spríjemnenie nesúťažnej piatkovej filmovej projekcie, ktoré sa v sobotné dopoludnie začína u väčšiny pomerne rýchlo vnímať v menej pozitívnom zmysle.

I keď je teraz prvý kontakt so skalou oveľa menej odvážny ako ten včerajší s Eggenbergom, chutí neporovnateľne lepšie. Zakrátko sme plne podriadený loučovickým zákonom a skvelej atmosfére „z pera“ bouldrujúcich ľudkov. Nachvíľu si aj líham pod kameň a nechávam sa ňou celý popísať…

Z lesa nás vyháňa až zatúlaný búrkový mračisko, ktorý takto podvečer pocítil potrebu hájiť remeslo meteorológov a demonštrovať ich prognózy. Kým si na krajinu vypršal svoje potreby, my sme si zahnali tie svoje v hostinci pod lesom. Juj, no a pivko za 16-násť záber našich potrieb opäť rozširuje. Ako naschvál.. A tak sa stalo, že mračisko skončilo skôr ako my.

Začiatok filmovej projekcie a posudzovania súťažných fotiek sa so záverom dňa pomaly blížil. Kolektív okolo boulder.sk si tieto momenty presvetlené oranžovým nebom vychutnával fúziou prenikavých tónov djembe a štekania uzáverov nádobiek so zlatistým mokom. Kúzlo tejto melódie z nás sňalo hanblivosť súvisiacu s našimi súťažnými príspevkami a odrazu bolo všetko pripravené na Mírov zahajujúci predhovor.

Pohľad na súťažné filmíky pomedzi siluety hláv zúčastnených fandov boulderingu ma napĺňalo skvelými dojmami. Vypustil som z hlavy všetky neisté pocity, veď išlo o stretnutie priateľských a výnimočných ľudí na mieste, ktorého súčasťou sme boli aj my a do tvorby ktorého sme v danom čase prispeli rovnako ako ostatných 14 amatérskych filmárov, či fotografov. A tak som naplno otvoril priestor zábave a inšpirácii.

Po uplynutí trojhodinového predstavenia došlo k vyhláseniu výsledkov, v ktorých na naše prekvapenie figurovali aj „produkty z vlastnej kuchyne“. Videjko z októbrového tripu vo francúzskom Fontainebleau získalo v parádnej konkurencii 2.miesto a Marošova fotografia z Hartensteinu stála dokonca na stupni víťazov úplne najvyššie. Zaslepení radosťou siahame opäť po skvoste krumlovského pivovaru možno častejšie akoby sme mali, a preto nás ráno čaká repete v podobe naštrbených pohľadov a hrozne veľkých hláv.

S pochybnosťami o správnosti našej životosprávy, no bezpochyby kultúrne vyžitý, sa púšťame do balenia stanov. Po úspešnej partii tetrisu s batožinou nasadáme do áut a aj dnes odchádzame prekročiť prah tých dvier na pomedzí.

Po absolvovaní nedeľňajšieho boulderingu sa pichľavá myšlienka na odjazd domov stáva neodbytnou. Na sedadle auta jej úplne podlieham a v návale silných zážitkov kapitulujem prepadom do trvalého spánku. Zobudím sa až budú moje kroky znovu sledovať zákony šumavskej žuly. Dovtedy sa mi budú snívať krásne sny..

Oli.

Pridaj komentár

Current ye@r *