Ako bouldrovali Slováci a Česi v roku 2020 (2. časť)

Ako bouldrovali Slováci a Česi v roku 2020 (2. časť)

Kým po minulé roky si človek pri čítaní zápiskov pocestoval po celom svete, v 2020 sme cestu nikdy nemerali ďaleko. Boulderingu sa to však našťastie nijako nedotklo. Ostal rovnako pestrý, to len my sme sa naučili krásu pohybov hľadať o čosi bližšie. Napriek všetkému sa slovom roka nestala korona, ale Tatry. Kým doteraz žili najmä v horolezeckých spomienkach našich (starých) otcov, už teraz je jasné, že sa raz budú rozprávať legendy o bouldrových dolinách. Aj preto máme takú radosť zo silnej generácie „násťročných“, ktorú čoraz častejšie vídavame s matracmi na chrbtoch. Ostaňte zdraví, nech sa zase šťastní a zaprášení stretávame tam, kde to tak milujeme.

Ako bouldrovali Slováci a Česi v roku 2020 (1. časť)

Ako bouldrovali Slováci a Česi v roku 2020 (1. časť)

Verní tradíciám sme aj tento rok oslovili niekoľko desiatok bouldristov a bouldristiek z ČS scény, aby sa s nami podelili o svoj rok 2020. Aj keď veľké dejiny ukázali svoju odvrátenú tvár, tie malé osobné sa mohli oprieť o našu vášeň pre bouldering. Ten pre nás nikdy nebol iba športom, ale až teraz sme naplno precítili, akým útočiskom pre nás všetky tie kamene s vôňou machu sú. Na preglejkách sa menej prášilo, zahraničných zápisov ubudlo, no objavili sme čaro okresných možností. Zdá sa však, že nech už sme sa stretávali pod karpatským vápencom alebo fontáčskym pieskom, radosť bola všade rovnaká. Veď ak sme zdraví a máme okolo seba bublinu najbližších, všetky výzvy sú razom ľahšie. Či už v každodennej realite alebo na matracoch pod projektmi.

Ilúzia normálu

Ilúzia normálu

V sne sa mi často miešajú protichodné pocity a nepravdepodobné situácie, a napriek zjavnej absurdite ich beriem ako úplne prirodzené, ba až samozrejmé. Už som takmer bdelý, viem to, lebo si už uvedomujem, že som spal a teraz už nespím. Som v tom zázračnom momente tesne pred úplným precitnutím, kedy sa miešajú dva svety. Jeden, v ktorom ešte snívam, a realita.