Boulder.sk

Vždy ma fascinuje, ako rozdielne reaguje telo na rôzne druhy skál. Kým na jemnom pieskovci vo Fontáči vydrží fungovať nepretržite celý týždeň, na drsnejšom českom piesku možno dva až tri dni, tak napríklad na zlepenci či vápenci som rád, keď po jednom dni odšoférujem domov. A nie je to iba o prstoch.

Čo znamená pre nás informácia o novej žulovej oblasti neďaleko Mariboru? No predsa novú víkendovú destináciu! Mám strašnú radosť, keď môžem do rádiusu víkendových cieľov zaradiť ďalšiu oblasť a do predpovedí počasia nastaviť opäť jedno nové miesto. Obzvlášť, keď sa jedná o žulu.

Počasie víkendovému výjazdu neprialo, a tak som sa snažil vymyslieť aspoň krátke hodinové alternatívy. Celoplošne plánované sobotňajšie zrážky ma donútili začať pliesť bič z h... (hocijakých lokálnych možností). Nakoniec sa mi v hlave vynorili nedávne pozitívne referencie na najťažší rozbežský boulder a bolo rozhodnuté.

Dlhodobo stabilné a krásne počasie pred akciou dávalo tušiť blížiaci sa zlom, no a čo čert nechcel, front na naše územie dorazil práve krátko pred plánovanou akciou. K prípravám sa teda pridalo šelestivé črevné napätie, ktoré som poznal z predzápasových stavov z mojich futbalových čias.

Nie je ľahké pustiť sa do článku o bouldrovaní, keďže sa stále cítime ako nováčikovia. Liezť chodíme od septembra, neraz nás však prelezie aj kamarát, ktorého zoberieme na stenu prvýkrát. Nie sme zrovna typické športové typy, ani nemáme veľa svalov. Takých tých fakt viditeľných myslíme. Lezenie si omakávame opatrne a s rešpektom.