Tak ako sme dali v máji rýchlostný rekord 3:45, teraz nám cesta trvala neštandardne dlho a presiahla nesympatickú hranicu piatich hodín. Tento strastiplný príbeh mal našťastie pozitívne vyvrcholenie. Kým na Ostaši zavreli bufet, stihli sme sa v chutiach Plzne dostatočne vykúpať. Niektorým dokonca pomáhal zvládať plavidlo istý kapitán. Myslím, že mu hovoria Morgan.
Niekedy krátko po polnoci sa objavuje naša druhá posádka. Jitka s Adamom si k nám prisadnú, aby uchlácholili naše rozpoložené duše (a prázdne poháre), ktoré poznačil fakt záverečnej. Adam sa ukázal ako charakter roka a svoje ťažko uchovávané pivné zásoby položil priamo doprostred stola, do zdroja zábavy, na hlavné námestie onoho večera.
Aké bolo prekvapenie, ktoré otriaslo prítomnosťou? Nealko pivo mi spálilo jazyk a s Adamom sme sa minimálne do nasledujúceho rána prestali kamarátiť. No ale poďme už bouldrovať…
Ostrieľaní z minulotýždňového liptovského šľapania sme sa celkom bez zaváhania vrhli v sobotu ráno na Bor z českej strany. Takmer to s nami ani nezatriaslo. Prvý tábor rozkladáme priamo pod Kapitánom, pretože on je chápavý a spolu s blízkymi súrodencami poskytuje super rozlezové podmienky.
Jitku s Aďou nechávame na skvostnom Rajbákovi 6C+ a my sa presúvame ku Kocke. Maroš s Katkou a Adamom osedlávajú koňa pokusov v Black Jackovi 6C+/7A (dľa výšky), zatiaľ čo ja si volím pobyt v Laboratóriu.
Po rýchlom preleze Neúspěšného pokusu somálskeho vědca 7B+, venujem zoznámenie aj susednému Panthenolu 8A+, ale to je nášup náročný nielen na podmienky…
Katka pomaly vyladí Black Jacka a zakrátko jej sekunduje aj Maroš. Adam radšej presedlá na niečo vytrvalostnejšie, tož sa ulakomí aj na somálskeho vedca, ktorého vraj postihol neúspech.
Zahryznem sa do parádnej línie Tetrachlorid 7C. Záverečný dlhý fix mi dáva zabrať, ale na prelezový vlak našťastie nasadám aj ja.
To žiaľ neplatí o Jitke s Aďou, ktoré museli od Rajbáka prísť pešo. Presúvajú sa pod Climax, aby Aďka prípadne vyradila Jitke program v Climaxe 7A a v najlepších scenároch aj v Climatexe 7A+.
Niektorí sa presúvame na skusy k známej to hollywoodskej hviezde. Spravím niekoľko fotiek a opúšťam kolektív smerom k okrajovkám. Získava si ma boulder Bongo Bongo 8A. Tento moment sa pre mňa na zvyšok výjazdu ukázal ako kľúčový.
Bolo jasné, že problém bouldra bude v prvom kroku. Keď sú však ostatné kroky také chutné, je ťažké presvedčiť hlavu, žeby to napríklad aj nemuselo vyjsť. Dve hodiny sa štelujem do nástupu a skúšam rôzne varianty. Vyberiem si jednu, ktorá ma dokáže dvihnúť a ostávam jej verný. Tečujem chyt ale nie a nie ho dostať do ruky ideálne. Vyháňa ma nakoniec tma, ale akýsi vnútorný pocit ma upokojuje, že zajtra to vyjde.
Parádny nový sprievodca na Ostaš spravil svoje a všetkým sa v nedeľu žiada použiť ho v teréne. Ja mám jasno, potrebujem si doriešiť resty zo soboty. Ako podporný tím sa ku mne pridáva Aďka, ktorá aj tak kvôli podvrtnutému členku stále nemôže plnohodnotne bouldrovať.
Podmienka dnes nie je dobrá, je dusno a oblé nástupové dierky pod prstami rýchlo vlhnú. S presvedčením, že krok spravím sa vrhám do pokusov proti zamračenej oblohe. Zakrátko však mračná víťazia a zosielajú na nás hustý dážď. Misia nevyšla, presúvame sa naspäť na Ostaš, kde sa už vo veľkom (alebo trošku menšom) bouldruje.
Jitka sa obula do svojej nočnej mory menom Simargl, kde s Aďúchom naposledy strávili celý deň. Pokusy má dobré, ale veľmi podobné tým z minula, čo žiaľ na prelez nestačí. „Jitka nevadí, veď ďalší deň na takom peknom mieste nemôže nepotešiť“, povedal ten, čo ho postihol podobný osud.
S Aďou si dáme niekoľko ľahších bouldrov, odtrhneme od piva zvyšok posádky a netradične skoro sa kvôli povinnostiam vydávame na cestu do Bratislavy. S vetrom opreteky fičíme až po prvú kolónu, potom nás opäť dobiehajú aj tie najpomalšie korytnačky. Nech vyhrajú, veď do ďalšieho víkendu je ešte ďaleko a tá Plzeň chutí najlepšie aj tak práve na Ostaši.
Oli
Komentáre